No takže, možno viete, že som mala dva iné blogy, ale zrušila som ich. Žiadna múza. Nič. Rozhodla som sa, že sa budem venovať iba jednej jedinej poviedke. Žiadne dve . Jedna. Ako ste si všimli je so Zaynom. S ním som ešte nemala. Dúfam, že sa bude páčiť. Ďakujem za každý komentár. :) Enjoy it.
Natalie
,,Zayn, no ták. Prestááň," kričala som z plného hrdla, aby ma Zayn prestal šťekliť. Som strašne šteklivá.
,,Ale keď mňa baví sa pozerať na tvoj face," zachcehtol sa. Buchla som ho do ramena.
,,Zlez zo mňa,Zayn," ten chalan niežeby zliezol, ale on ma začal silnejšie štekliť. Idiot.
,,Nie, Naty. Nezleziem," protestoval. Ale asi si neuvedomil, že s Natalie Bennet sa nebojuje, pretože Natalie, vždy zvíťazi. Tak sa aj stalo. S najväčšiou silou som ho sotila na zem.
,,Dievča, toto si nemala. Ty ešte uvidíš," povedal Zayn a ja som sa naňom dobre zabávala. Začal sa škriabať hore a znovoa začal štekliť.
Takže ja som Natalie (čítaj Natali) Bennet. Mám 16 rokov. Skvelú rodinu. Žili sme v Amerike, ale pre nejaké problémy z ockovou prácou sme sa museli presťahovať do Bradfordu. Mala som 10 rokov. V škole ma neprijali. No okrem jedného chalana, s ktorým sme doteraz najlepšími kamošmi. Volá sa Zayn Malik a tiež má 16 rokov. Jeho v škole tiež neprijali, a to len preto, že je iného náboženstva a rasy. My dvaja si rozumieme asi najviac na svete. Sme kamarátmi už dorbých šesť rokov. My dvaja toho máme veľa spoločného. Obidvaja spievame a dosť dobre, aj keď Zayn je lepší. Milujeme módu a zrkadlá. Bez tých žiť nevieme. V móde si strašne dobre rozumieme. On vždy poradí mne a ja jemu. Ešte sa nestalo, žeby sme mali hádku takú veľkú, aby sme sa nerozprávali týždeň. Mali sme hádky, ale to len také, že po piatych minútach sme sa objali a zasmiali. Stále si rozumieme. Mám ho rada. Veľmi.
Zišli sme dole do kuchyne. Konečne moje muky skončili. Viete, čo myslím. Šteklenie. Brr.. Pozná ma šesť rokov a stále sa nenaučil, že to nenávidím. Ale on to má hlboko-ďaleko.
,,Čo si dáš?" opýtala som sa Zayna. ,,To, čo ty," usmial sa. ,,Lenže, ja neviem, čo si dám, objednáme niečo?" usmiala som sa a sadla som si k nemu. ,,Hmm, dobrý nápad, pizzu?" videla som mu na očiach, že to chce viac než čokoľvek. ,,Fájn, ale to len kvôi tomu, že vidím tvoju lásku na očiach, myslím k pizzy," zasmial sa. ,,Poznáš ma lepšie, ako moja mama," na oplátku som sa zasmiala ja. Zapozerali sme sa návzájom do a vybuchli do hurónskeho smiechu. Tak to išlo asi päť minút. Už som nevládala. Zobrala som do ruky telefón a objednala som pizzu. Ako vždy, syrovú + Zayn vždy musel mať šunku. So the cheese with ham :D Prinieslo ju až o 45 minút, takže bola zadarmo. Yes. :D So Zaynom sme si ťapli a sadli za stôl behom piatych minút jej nebolo. Preplnení sme si sadli na gauč a zapli si film. Bola som taká plná, že som si musela ľahnúť na jeho kolená. Ani neviem, ako ale zaspala som.
Zayn
Po zjedení pizze, sme šli pozerať nejaký film. Naty zaspala na mojich kolenách a ja, ako debil, niežeby som ju odniesol do izby, ale pozoroval som jej anielsku tvár. Stále ďakujem Bohu, že mi ju zaplietol do cesty. Ona jedina sa so mnou rozpráva. Ona jediná je mojou kamarátkou. Ju tiež neprijali, tak ako mňa a to nás spája. Mám ju rád, ale iba ako kamarátku. Asi po hodine sa začala mrviť a niečo vtom zmysle začala hovoriť: ,,Nechaj ma, nie. Pusť ma," začala kričať. Usmial som sa, aj keď to nebolo do smiechu, ale bola zlatá, no potom začala plakať. Začal som s ňou jemne triasť. Strhla sa a hodila sa mi do náručia. To musel byť hnusný sen. Plakala. Stále mi plakala na ramene. Snažil som sa ju upokojiť. Aj sa podarilo. ,,Čo sa ti snívalo, Naty?" nechcel som jej to pripomínať, ale aj som chcel vedieť, čo sa deje.
,,No, bolo to tak, že som sa vracala zo školy, vtom sa ku mne primotal nejaký chlap," nadýchla sa, ,,nevedela, som, kto to je, začal ma obchytkávať a olizovať a potom som si všimla, že to je," striaslo ju. Objal som ju a mal som pocit, že sa znovu rozplače. ,,Kto, kto to bol?" chcel som to vedieť.
,,Môj otec," OMG! Ty kokos, takéto sny. Fúú, pamätám si na svoje nočné mory, ale toto. Chudinka.
,,Bol to iba, sen, Naty. Neboj sa, nič také sa nestane," mal som ju v tesnom objatí. Celá sa trisala.
,,Ja viem, ale... Nechajme to už tak," vzdychla si. Prikývol som a znova sme sa zapozerali do filmu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára