Natalie
Zobudila som sa a sama som neverila, že je ráno. Ležala som Zaynovi na kolenách a on chudák hlava zaklonená cez gauč. Auč. Jemne som ho zobuidla. ,,Zayn, ľahni si lebo potom s krkom nepohneš ani o milimeter, prosím," zamrvil sa a ľahol si. Ja som išla zo seba urobiť človeka. Umyla som sa, obliekla som sa a šla som sa dole najesť. Zayn stále spal. Usmiala som sa a šla som si spraviť raňajky. Konečne sobota. Žiadna škola a neánavistne pohľady. Bože, komu čo vadí, my dvaja sme kamaráti a ak nás oni nechcú nech nás nechaju napokoji. Stále myslím už len na vetu 'O dva roky maturujem, konečne vypadne zo školy, všetko bude v najväčšiom poriadku'. Stále dookola som si to opakovala. Niekedy to aj pomáhalo. Niekedy nie. Keď som sa najedla šla som si zapnúť telku. No Zayn sa aj tak nezobudil. Bolo už jedenásť hodín. Zasmiala som sa sama pre seba. Spachtoš jeden. No po chvíli sa zobudil.
,,Áááu, môj krk," zasmiala som sa. ,,Poznám to, poď sem," ukázala som na zem pred seba. Zahľadel sa na mňa pohľadom á'lá WTF? :D Prekrútila som očami. ,,Nejdem ťa zabiť, idem ti to rozmasírovať, bože môj," pokrútila som hlavou. Prikývol a sadol si na zem predomňa. Kokos, ale mal to stuhnuté. Asi po polhodine som to vzdala, už som nevládla. Ale aspoň to nemal také stuhnuté. ,,Ďakujem, si moja záchrana," dal mi pusu na líce a objal. ,,Za málo, poznám ten pocit," zasmial sa a odišiel do kúpelne. Vyšiel z nej a urobil si niečo na raňajky, no na raňajky tam bol dosť dlho. Šla som sa pozrieť. ON tam varil. ,,To čo robíš?" zasmiala som sa. ,,Slečna, nepotrebujete okuliare? Varím obed," usmial sa a ďalej sa venoval svojej práci. ,,A to akože, prečo?" sadla som si na barovú stoličku a 'čumela' na to, ako sa Zayn motá po kuchyni. ,,Za záchranu môjho krku," povedal a miešal nejakú omáčku. ,,Ale, prosím ťa, nemám ti z niečim pomôcť?" opýtala som sa odbil ma vetou: ,,Nie, ďakujem," fájn, ja sa rada necham obslúžiť. ,,Obed hotový," zakričal na plné hrdlo Zayn. Vstala som od telky a šla do kuchyne tam to voňalo, úplne že najlepšie. Cestoviny so sýrovou omáčkou a kuracím mäskom. Mňáám. ,,Zayn, ja ťa milujem," povedala som a s chuťou som sa do toho pustila. Bolo to viac než vynikajúce. ,,Ja viem, som neodolateľný," hodila som doňho utierku, ktorú som mala po ruke. Potom ju hodil aj on do mňa. Zjedla som to dá sa povedať celé. ,,Bože, ty si šrotovník," doberal si ma Zayn. ,,Ale keď je to také úžasné, ja si nemôžem pomôcť, mňáám," zasmial sa na mne. ,,Ďakujem," pozrela som sa naňho a usmiala som sa. Spoločne sme umyli riad. Vyšli sme do mojej izby. Zayn si sadol na moju posteľ a ja som si sadla k môjmu notebooku. ,,Naty, počuj nechceš ísť k nám, mama by ťa rada videla," povedal po chvíli Zayn. Otočila som sa k nemu. ,,Rada, ale ešte niečo musím urobiť a môžeme ísť," usmiala som sa a začala do notebooku písať. Mala som rozpísanú jednu love story do školy. No v škole máme taký krúžok. Kde máme písať príbehy a také bludy. Veľa som tam toho nemala. Dopísala som. Všimla som si, že Zayn stál celý čas za mnou a čítal to. ,,Woow, Naty ty máš teda talent," usmial sa. ,,No strašný," postavila som sa zo stoličky. Zobrala som si mikinu, mobil. Zayn na mňa kukal, ako na ducha. ,,No čo tak pozeráš, veď ideme k tebe, nie?" opýtala som sa. ,,No jasné, ja že kde sa chystáš," dneska, je výnimočne spomalený. Vážne, len dnes. Vyrazili sme a o chvíľku sme boli u Zayna. Otvoril dvere. Z kuchyne prišla Doniya. S ňou vychádzam strašne dobre. ,,Naty," skríkla a objala ma. ,,Doniya, ako sa máš?" pýtala som sa jej stále v objatí. ,,Ide to, ako sa máš ty?" usmiala sa. ,,Výborne, konečne sobota, tentu týždeň bol spomalený, hrozne," Doniya sa nad mojou poznámkou zasmiala a prikývla. Zayn nám zmizol z dohľadu. Asi šiel pozdraviť mamku. ,,Kde sú Waliyha a Safaa?" opýtala som sa Doniyi. ,,Ani srnky netušia," zasmiala som sa. Šli sme do kuchyne. Tam už vládla konverzácia kde bol Zayn včera večer. ,,...bol som u," nestihol dopovedať, ,,...u mňa," usmiala som sa. ,,Naty, ako sa máš?" pribehla ku mne Trisha (jeho mama). ,,Ja sa mám fájn, ako sa máte vy?" usmiala som sa. ,,Mám sa dobre, ale nevykaj mi prosím ťa, potom si pripadám stará," zasmiala som sa. ,,Budem sa snažiť, ale neurazte, neuraz sa keď sa pomýlim, ako teraz," zasmiala sa. ,,Ste hladní?" spýtala sa nás. Mňa a Zayna. Skôr, ako niečo Zayn povedal som sputila ja: ,,Nie Zayn navaril najlepší obed na svete," žmurkla som naňho. ,,No už ma toľko nevychvaľuj, budem namyslený," zasmial sa. ,,To nedovolím, už len ty a koniec," usmial sa, ale nič nepovedal. ,,Ako škola?" opýtala sa ma Trisha. ,,Pomaly, ale dobre," Zayn sa na mňa pozrel, ,,že dorbé, mala si ty niekedy horšiu známku, ako jednotku?" opýtal sa ma. Rozosmialo ma to. ,,Raz som mala, dvojku myslím, že som mala trinásť," začala som rozmýšľať a všetci tam prítomní sa rozosmiali. ,,Lepšiu kamarátku mať ani nemôžeš," povedala Zaynovi Trisha. ,,Súhlasim s tebou mamy," povedal Zayn a usmial sa na mňa.
,,Poď musím ti niečo povedať," pošepkal mi Zayn. Prikývla som a Zayn ma už ťahal do jeho izby kde mi povedal...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára