Na úvod: Prosím komentujte, veľmi ma to teší a aspoň viem, kto to číta. Či je vôbec potrebné pokračovať! ;) Ďakujem.. A ešte prepáčte, že tak preskakujem, ale nemám nápady, vlastne mám, ale to musí byť Natalie v Bradforde, sorry ;) Hope you like it ;)
O dva mesiace -Naty
Koniec roka! Konečne. Dnes mám narodeniny. Sedemnásť! A najlepšie na tom je, že idem naspäť k ockovi. Kufre mám zbalené už tri dni. Áno, nemôžem sa dočkať. Mama prišla z práce najedla sa a už sme vyražali na letisko. Na letisku bolo nespočetne veľa dievčat. 'Čo sa tu deje?' preblesklo mi hlavou, nejako som to neriešila. Mama šla vybaviť tie somariny, okolo toho. Ja som si zatiaľ sadla na stoličku a čakala. Za mnou som počula známi hlas: ,,Natalie, si...si, to ty?" Prudko som sa otočila. Stál tam Zayn. Vôbec som to nečakala. Vyrástol. Je tak nádherný. Ako sa môže jeden chalan sa pár mesiacov, takto zmeniť? Je to vôbec zákonne? ,,Zayn?" vykoktala som sa. Pribehol ku mne a silno ma objal. Ako mi toto chýbalo. ,,Naty, ty...ja...ehm...Bože...chýbala si mi," musela som sa zasmiať. ,,Aj ty si mi chýbal," znovu som ho objala. ,,Čo robíš tu v Amerike?" opýtala som sa ho. ,,No s chalanmi sme tu mali koncerty, ale na leto máme voľno, takže chalani idú k nám do Bradfordu," usmial sa. ,,Takže sa ti nakoniec tvoj sen splnil, " pozrela som sa naňho. ,,Áno, nevieš si predstaviť, aký je to úžasný pocit, keď stojíš na pódiu, všetci kričia tvoje meno, spievaju pesničky, je to skvelé," hovoril, to takým hlasom a úsmevom. ,,Vidíš, ja som ti to hovorila," usmiala som sa. ,,Naty, ja... chcem ťa osobne zoznámiť s chalanmi, poď," chytil ma za ruku a ťahal niekde, neviem kde. O chvíľu som stála pred štyroma krásnymi chalanmi. ,,Chalani, toto je Naty," všetci sa na mňa usmiali a postupne ma objali. ,,Ahoj, Niall v ženskom podaní," objal ma Niall. ,,What?" spýtala som sa ho. On samozrejme vybuchol do smiechu. ,,Zayn ťa tak nazval," povedal Niall. Pozrela som sa na Zayna. ,,No, čo, si úplne ako Niall," usmial sa. ,,A v čom sme rovnakí?" spýtala som sa Zayna. ,,No, obidvaja ste ľavací, milujete jedlo, máte írske korene," zastavila som ho. ,,Ty si Ír?" opýtala som sa ho. ,,Yes," pobuchal sa po srdci. ,,Daj päť," nastavila som mu ruku. Trošku vám objasním situáciiu.
Moja mama má mamu, čiže babku a babkina mama je írka, neviem či chápete. Ja mám komplikovanú rodinu. Mama je z Austrálie, otec je z Anglicka, babka je z Írska, dedko je z Ruska. A babka z ockovej strany je zo Španielska a dedko z ockovej strany je z Poľska. No chápete to? Komplikovaná rodina.
Zayn
S chalanmi sme čakali na let do Anglicka. Ešte dve hodiny, umriem od nudy. Prechádzal som sa po letisku, a koho neuvidím. Natalie! Sedela znudene na stoličke. ,,Natalie, si...si, to ty? zakoktal som sa. Nevedel som to presne. Otočila sa a chvíľu na mňa pozerala. ,,Zayn?" jemne sa pousmiala. Pribehol som k nej a objal ju. Veľmi mi chýbali jej objatia. ,,Naty, ty...ja...ehm...Bože...chýbala si mi," koktal som, ako debil. Natalie mala na mne dobrú zábavku. ,,Aj ty si mi chýbal," usmiala sa a znovu mi darovala svoje objatie. Chvíľu sme sa rozprávali, potom som ju chcel zoznámiť s chalanmi. Pozná ich, ale cez skype to nie je ono. ,,Chalani toto je Naty," povedal som chalanom. Všetci ju objali. Pichla vo mne žiarlivosť 'Malik, keď sa neuvedomíš, jednu si vraz!' hovoril mi hlas vnútri. ,,Ahoj, Niall v ženskom podaní," toho som sa bál. ,,Čo?" opýtala sa Natalie. ,,Zayn ťa tak nazval," a vymyslieť nejakú dobrú zámienku. A kašlem na to. ,,No, čo, si úplne ako Niall," usmial som sa. ,,A v čom sme rovnakí?" opýtala sa ma. ,,No, obidvaja ste ľavací, milujete jedlo, máte írske korene," zastavila ma. Tým jej prstom na znak 'wait'. ,,Ty si Ír?" opýtala sa Nialla. ,,Yes," pobuchal sa na srdci. To robí stále, je to znak vernosti jeho krajine. ,,Daj päť," au, zase to pichnutie pri srdci. Do prdele! Ja som zabudol, dnes ma Natalie narodky. ,,Ehm, Nats," otočila sa ku mne. ,,Počúvam," usmiala sa. ,,Všetko najlepšie," objal som ju. ,,Óó, ďakujem," usmiala sa. ,,Všetko naj!" povedali všetci naraz. ,,Ďakujem, budem musieť ísť, mama ma bude hľadať," letmo všetkých objala. Mňa tiež. ,,Maj sa!" odkývala a šla preč.
V lietadle, som mal neuveriteľné šťastie. Natalie sedela neďaleko mňa. Asi si ma nevšimla, ale ja som ju celú cestu pozoroval. Čaká nás dlhý, dlhý let. Oprel som sa o sedadlo a zaspal. Zobudil ma Niall. ,,Héj, Šípková Ruženka, vstávaj," buchal do mňa. ,,Niall, prestaň," bránil som sa. Pristali sme a Natalie si ma všimla, usmiala sa na mňa a vyšla vonku. Na letisko sme upaľovali, ani neviem prečo. Natalie som nestartil z dohľadu. Rozbehol som sa za ňou. ,,Naty, počkaj," kričal som za ňou. Asi ma nepočula. Teraz som už dobehol. ,,Natalie, počkaj," celý zadýchaný som k nej prišiel. ,,Bože Zayn, čo ti je?" smiala sa na mne. ,,Chlape, nemáme kondičku?" stále sa na mne smiala. ,,Nie nemáme, ale začnem už konečne na sebe makať, lebo už by sa patrilo," usmial som sa. Spoločne sme vošli na letisko a čakali na batožinu. Keďže Natalie svoju mala skôr rozlúčila sa so mnou a šla za jej otcom. Svoj batožinu som už mal, a čakal som na chalanov.
pondelok 30. apríla 2012
sobota 28. apríla 2012
My dream come true č. 10
Naty
Pondelok. Ách,ako ja neznášam pondelky. Znova škola. Prvá hodina je biológia asi s najhoršiou učiteľkou na celej planéte. Dobre, že učí biológiu, veď aj vyzerá, ako ropucha. Ja s Angie ju z duše neznášame, ale Mark ju má rád. Akože toho chalana niekedy nepochopím. No fájn. Na moje prekvapenie som sa vyspala úplne mega bombasticky. A to som si myslela, že po tom, čo mi Zayn povedal nezaspím. Keďže sa už blížilo leto, a bolo veľmi teplo zobrala som si len (obrázok dole:D). Deň v škole mi zbehol rýchlo. Domov som prišla v úplne úžasnej nálade. Bola som totiž s Angie nakupovať. Zapla som si notebook a šla na twitter. Nič nové, len tweet od Zayna 'I miss you'. Myslela som, že to píše o mne, ale potom mi došlo, že si možno našiel dievča. Určite by nepísal tweet I miss you, len kvôli mne. Sme kamaráti. A aj tak, včera sme spolu volali, a už mi povedal, že mu chýbam, na čo by písal aj na twittri. Zavrela som notebook a šla sa prezliesť. Obliekla som si svoje veci na doma. Mama bola samozrejme v práci. Ako ináč, stále je v práci. Už som si zvykla. Zapla som si MTV, akurát išla moja pesnička. Coldplay - Yellow. Ako ináč. Začala som spievať na celý dom. Zrazu niekto zazvonil. Išla som otvoriť. Neverili by ste kto tám stál. Poslíček s pizzou! :D Objednala som si pizzu. A keďže meškal mala som ju zadarmo. Vtedy sa mi nahrnuli spomienky, ako sme so Zaynom boli ešte len kamaráti. Už nikdy nebudeme kamarátmi. Ľúbili sme sa. No ja ho ešte stále ľúbim. Tak veľmi mi chýba. Jeho humor, jeho smiech, jeho oči, jeho štýl. ON. Prečo mi to mama urobila? Zaslúžim si to? Veď som im nič neurobila. Zrazu zazvonil telefón.
-Haló?- ozvala som sa.
-Natalie, tu ocko. Mám pre teba jednu správu, dobrá či zlá to posúď sama.- hovoril.
-No hovor.- bola som nedočkavá.
-S mamou som vybavil jednú vec, môžeš príť na leto do Anglicka, chceš? Nenútim ťa, ak necheš nemusíš.-
-Áááá, jasné že chcem.- bola som tak šťastná, že budem s ockom. Ešte dva mesiace a bude leto. Môžem ísť do Bradfordu. Konečne!
-Som rád, musím už končiť, už len dva mesiace, veľmi mi chýbaš dcérka.-
-Aj ty mne, oci. Maj sa- zložila som. Na MTV pustili nejakú neznámu pesničku, ale bola to rozbíjačka. Skákala som do dome, ako šialená. Tešila som sa. Hneď som zavolala Angie.
-Angie, počuj idem zavolať aj Sonii, nechela by si tu prespať, zajtra pôjdeme spolu do školy, prosím.-
-Jasné, idem sa baliť, ale počuj Sonia, asi nebude môcť.-
-Prečo?-
-Vraj je chorá, ale neviem, skús jej zavolať.-
-Uhm, dobre teším sa.- zložila som. Hneď som vytočila ja číslo na Soniu.
-Ahoj, počuj nechcela by si prísť prespať ku mne? Príde aj Angie.-
-Ahoj, rada ale som chorá.- hapčí! Kýchla si. Zasmiala som sa. -Dobre, vylieč sa, maj sa.-
-Ahoj, bavte sa.- to už zložila.
Po niekoľkých minútach prišla Angie. ,,Čauko," objala som ju. ,,Ahoj," usmiala sa a zobrala svoj batoh hore. Zapli sme si notebook. Chodili sme po všeliakých stránkach. Pozerali sme si všetko oblečenie. Úžasný večer. Keď som chcela vypnúť zase mi prišiel hovor od Zayna. No keď som zdvihla nebol tam Zayn, ale Niall.
,,Čau Niall, čo potrebuješ?" opýtala som sa. ,,Chcel som sa ťa opýtať len jednu vec," Angie išla na wecko, takže náš rozhovor asi nepočula. ,,No hovor," usmiala som sa. ,,Natalie, máš niekoho?" opýtal sa. ,,Na čo ti to vedieť?" nechápala som. ,,Prosím povedz mi to," usmial sa. ,,Nie nemám, ale povieš mi už konečne na čo ti to vedieť?" spýtala som sa svoju otázku druhý krát. ,,Potom ti to vysvetlím, musím ísť. Bye," zrušil hovor. ,,Bye," povedala spom už len tak do vzduchu.
Zayn
,,Zayn, Zayn," kričal Niall. ,,Čo je?" spýtal som sa. ,,Teraz som volal s Natalie," počkať, čo? Akože na čo? ,,Prečo?" vyzvedal som. ,,Ona nemá nikho, je sama," takže nemá nikoho. Mám šaancu? Určite. ,,Ako si to zistil? Ako si to z nej dostal? Z nej takéto veci ľahko nedostaneš," Niall len krútil hlavou. ,,Niall v ženskom podaní, sám si to povedal," usmial sa. Má pravdu. Bol som taký šťastný. Zajtra jej zavolám, alebo skúsim zavolať jej otcovi.
-Dobrý deň, pán Bennet, môžete na chvíľu, tu Zayn, Zayn Malik.-
-Áá, Zayn. Ty môžeš vždy.- hovoril do mobilu.
-Ja len, že či neviete, ako sa má Natalie a či je jej dobre.- možno to znelo trápne, ale ja som to chcel vedieť.
-Dnes som s ňou volal, na letné prázdiny príde do Bradfordu.- čo? Super! Konečne ju uvidím.
-Vážne? Ďakujem vám.-
-Zayn, tykaj mi prosím.-
-Dobre, stále zabudám, už musím ísť, maj sa.-
-Ahoj.- zložil.
Celý čas som rozmýšľal nad tým, že o dva mesiace ju uvidím. Znovu. Mal som chuť skákať. Kričať. Už som len odpočítaval dni do júna. A vtedy mi bliklo. Veď ona bude mať v júni narodky. Sedemnásť. Musím niečo vymyslieť. Niečo, na čo nezabudne do konca života.
Pondelok. Ách,ako ja neznášam pondelky. Znova škola. Prvá hodina je biológia asi s najhoršiou učiteľkou na celej planéte. Dobre, že učí biológiu, veď aj vyzerá, ako ropucha. Ja s Angie ju z duše neznášame, ale Mark ju má rád. Akože toho chalana niekedy nepochopím. No fájn. Na moje prekvapenie som sa vyspala úplne mega bombasticky. A to som si myslela, že po tom, čo mi Zayn povedal nezaspím. Keďže sa už blížilo leto, a bolo veľmi teplo zobrala som si len (obrázok dole:D). Deň v škole mi zbehol rýchlo. Domov som prišla v úplne úžasnej nálade. Bola som totiž s Angie nakupovať. Zapla som si notebook a šla na twitter. Nič nové, len tweet od Zayna 'I miss you'. Myslela som, že to píše o mne, ale potom mi došlo, že si možno našiel dievča. Určite by nepísal tweet I miss you, len kvôli mne. Sme kamaráti. A aj tak, včera sme spolu volali, a už mi povedal, že mu chýbam, na čo by písal aj na twittri. Zavrela som notebook a šla sa prezliesť. Obliekla som si svoje veci na doma. Mama bola samozrejme v práci. Ako ináč, stále je v práci. Už som si zvykla. Zapla som si MTV, akurát išla moja pesnička. Coldplay - Yellow. Ako ináč. Začala som spievať na celý dom. Zrazu niekto zazvonil. Išla som otvoriť. Neverili by ste kto tám stál. Poslíček s pizzou! :D Objednala som si pizzu. A keďže meškal mala som ju zadarmo. Vtedy sa mi nahrnuli spomienky, ako sme so Zaynom boli ešte len kamaráti. Už nikdy nebudeme kamarátmi. Ľúbili sme sa. No ja ho ešte stále ľúbim. Tak veľmi mi chýba. Jeho humor, jeho smiech, jeho oči, jeho štýl. ON. Prečo mi to mama urobila? Zaslúžim si to? Veď som im nič neurobila. Zrazu zazvonil telefón.
-Haló?- ozvala som sa.
-Natalie, tu ocko. Mám pre teba jednu správu, dobrá či zlá to posúď sama.- hovoril.
-No hovor.- bola som nedočkavá.
-S mamou som vybavil jednú vec, môžeš príť na leto do Anglicka, chceš? Nenútim ťa, ak necheš nemusíš.-
-Áááá, jasné že chcem.- bola som tak šťastná, že budem s ockom. Ešte dva mesiace a bude leto. Môžem ísť do Bradfordu. Konečne!
-Som rád, musím už končiť, už len dva mesiace, veľmi mi chýbaš dcérka.-
-Aj ty mne, oci. Maj sa- zložila som. Na MTV pustili nejakú neznámu pesničku, ale bola to rozbíjačka. Skákala som do dome, ako šialená. Tešila som sa. Hneď som zavolala Angie.
-Angie, počuj idem zavolať aj Sonii, nechela by si tu prespať, zajtra pôjdeme spolu do školy, prosím.-
-Jasné, idem sa baliť, ale počuj Sonia, asi nebude môcť.-
-Prečo?-
-Vraj je chorá, ale neviem, skús jej zavolať.-
-Uhm, dobre teším sa.- zložila som. Hneď som vytočila ja číslo na Soniu.
-Ahoj, počuj nechcela by si prísť prespať ku mne? Príde aj Angie.-
-Ahoj, rada ale som chorá.- hapčí! Kýchla si. Zasmiala som sa. -Dobre, vylieč sa, maj sa.-
-Ahoj, bavte sa.- to už zložila.
Po niekoľkých minútach prišla Angie. ,,Čauko," objala som ju. ,,Ahoj," usmiala sa a zobrala svoj batoh hore. Zapli sme si notebook. Chodili sme po všeliakých stránkach. Pozerali sme si všetko oblečenie. Úžasný večer. Keď som chcela vypnúť zase mi prišiel hovor od Zayna. No keď som zdvihla nebol tam Zayn, ale Niall.
,,Čau Niall, čo potrebuješ?" opýtala som sa. ,,Chcel som sa ťa opýtať len jednu vec," Angie išla na wecko, takže náš rozhovor asi nepočula. ,,No hovor," usmiala som sa. ,,Natalie, máš niekoho?" opýtal sa. ,,Na čo ti to vedieť?" nechápala som. ,,Prosím povedz mi to," usmial sa. ,,Nie nemám, ale povieš mi už konečne na čo ti to vedieť?" spýtala som sa svoju otázku druhý krát. ,,Potom ti to vysvetlím, musím ísť. Bye," zrušil hovor. ,,Bye," povedala spom už len tak do vzduchu.
Zayn
,,Zayn, Zayn," kričal Niall. ,,Čo je?" spýtal som sa. ,,Teraz som volal s Natalie," počkať, čo? Akože na čo? ,,Prečo?" vyzvedal som. ,,Ona nemá nikho, je sama," takže nemá nikoho. Mám šaancu? Určite. ,,Ako si to zistil? Ako si to z nej dostal? Z nej takéto veci ľahko nedostaneš," Niall len krútil hlavou. ,,Niall v ženskom podaní, sám si to povedal," usmial sa. Má pravdu. Bol som taký šťastný. Zajtra jej zavolám, alebo skúsim zavolať jej otcovi.
-Dobrý deň, pán Bennet, môžete na chvíľu, tu Zayn, Zayn Malik.-
-Áá, Zayn. Ty môžeš vždy.- hovoril do mobilu.
-Ja len, že či neviete, ako sa má Natalie a či je jej dobre.- možno to znelo trápne, ale ja som to chcel vedieť.
-Dnes som s ňou volal, na letné prázdiny príde do Bradfordu.- čo? Super! Konečne ju uvidím.
-Vážne? Ďakujem vám.-
-Zayn, tykaj mi prosím.-
-Dobre, stále zabudám, už musím ísť, maj sa.-
-Ahoj.- zložil.
Celý čas som rozmýšľal nad tým, že o dva mesiace ju uvidím. Znovu. Mal som chuť skákať. Kričať. Už som len odpočítaval dni do júna. A vtedy mi bliklo. Veď ona bude mať v júni narodky. Sedemnásť. Musím niečo vymyslieť. Niečo, na čo nezabudne do konca života.
Tak bola oblečená Natalie, a aj tak nejako vyzerá ;)
piatok 27. apríla 2012
My dream come true č. 9 :)
Naty
Už je to mesiac, čo som v Amerike. So Zaynom som si občas volala, ale bolo to príliš drahé a preto sme spolu volali strašne krátko. V X- factore sa mu darí. Vraj nespieva sám. Vznikla nejaká skupina. Darilo sa im. Bola som neskutočne rada, že sa mu darí. Vedela som, že to zvladne. Začala som chodiť do novej školy. Spoznala som tam partičku úžasných ľúdí. Soniu, Angie, Marka a Josha. Ľudia, ktorí ma dostali z depiek. Sú úžasný. Časom som aj zabudla, no nie úplne, nikdy nezabudnem na Zayna. Bola som na internete. Zrazu mi na skype volal Zayn. Srdce mi búchalo. Tak veľmi sa snažím zabudnúť. No ja krava zdvihla som to.
,,Naty, ty ty...woow," nechápala som. Čo som od čokolády, ktorú som mimichodom ukradla Markovi. Ten ma zabije. Čokoláda je jeho druhý život. Nie život, kus srdca.
,,Čo je?" zasmiala som sa. ,,Nič, len si sa zmenila, si krásna," tak mi chábajú jeho pery, objatia, všetko.
,, Ty si sa tiež zmenil," snažila som sa usmiať, no miesto úsmevu mi oči zaliala slaná "voda". ,,Naty, neplač. Prosím. Chýbaš mi tak veľmi, niekedy mám chuť odísť z Londýna a prísť k tebe, nesťažuj mi to," tiež sa rozplakal no hneď to zahnal, keď do izby vtrhol nejaký blondiačik. ,,Oh, sorry. Vyrušujem?" opýtal sa. Nestihla som mu odpovedať a už si sadol k Zaynovi. ,,Takže ty si tá kočka, o ktorej nám Zayn básni," hovoril zamyslene. ,,Jop, to budem ja," zasmiala som sa. ,,Oh, ja som Niall a ty si?" usmial sa. ,,Ja som Natalie, ale môžeš mi hovoriť Naty," usmiala som sa. ,,Teší ma," povedal Niall. ,,Mňa tiež," pousimala som sa a očkom som prešla na Zayna. Do izby vtrhli aj ďalší traja chalani. ,,Chalani toto je Natalie, Natalie, toto je Liam, Louis a Harry," ukazoval na chalanov. ,,Ou, počkať chvíľu mi bude trvať zapamätať si mená, ja totiž na mená nie som, Zayn vám potvrdí," usmiala som sa. ,,Jop, v tom je úplne ľavá," pozrel na chalanov. ,,Hééj!" skríkla som. Všetci sa začali smiať. Zayn mi ústami naznačil ,Sorry', len som sa usmiala. Do izby prišla Sonia. ,,Čus, čo robíš?" opýtala sa ma. No keď uvidela tých piatých chalanov skoro umrela. Spomínala som, že je fanúšička? Asi nie. ,,Sonia, toto sú..." no prerušila ma. ,,Ja viem, kto sú," hovorila a sršala z nej radosť. ,,Oh, je vaša véééééľka fanúšička," usmiala som sa na chalanov. ,,Nás to iba teší, ale čo ty?" spátal sa kudrnáč. Myslím Harry. ,,No ja nie," povedala som pokojne. ,,No čo možno časom," zasmiala som sa a chalani spolu so mnou. Videla som, že im odľahlo. ,,Dobre chalani, musíme končiť, u nás je trošičku viac hodín," usmiala som sa a zívla si. Zayn vyhnal chalanov a slušne aj Soniu. ,,Naty, ja len že... ách... chýbaš mi. Nemôžem na teba prestať myslieť, ľúbim ťa," nestihla som odpovedať zrušil hovor. No je úplne mega bombastický. Zruší ma vtom najlepšiom a ja teraz nezaspím, budem rozmýšľať nad všetkým možným. Prečo mi to robí?
Zayn
Od kedy vznikla skupina One direction s chalanmi máme neskutočne veľa fanúšičiek. Sadol som si za notebook a išiel čekovať twitter. Uvidel som, že Naty je prihlásená na skype. Chvíľu som sa rozhodoval zavolať/nezavolať. Rozhodol som sa zavolať. Keď mi zodvihla mal som chuť vyskočiť meter dvadsať. ,,Naty, ty ty...woow," nezmohol som sa na slová, tak sa zmenila. Bola krásna. Chvíľkami som si myslel, že nevolám s Naty. ,,Čo je?" zasmiala sa. Musel som vyzerať debilne. ,,Nič, len si sa zmenila, si krásna," áno kebylen krásna, nádherná. ,, Ty si sa tiež zmenil," povedala mi. Chviľku sme sa rozprávali. Tak veľmi mi chýba. Jej bozky, dotyky objatia. Chcem ju. Chcem byť s ňou. Do izby prišli chalani zoznámili sa. Potom však Naty povedala, že už musí ísť. Aj s jej kamarátkou. Sonia? Asi hej, nie. Chalanov som poslal preč, ešte som chcel Naty niečo povedať. ,,Naty, ja len že... ách... chýbaš mi. Nemôžem na teba prestať myslieť, ľúbim ťa," povedal som najrýchlejšie, ako som vedel. Zrušil som. Ani som nechcel vedieť odpoveď. Je krásna určite niekho má. Vypol som notebook. Kašľal som na twitter. Potom pôjdem. Prišiel som k chalanom do izby.
,,Ty kokos, Zayn. Tá je sexy," povedal Harry. Trepol som mu po hlave. ,,Áuuu, čo som povedal?" spýtal som sa. Vštci sa začali smiať, ja tiež. ,,Ja viem, že je sexy. Mne to hovoriť nemusíš, ale teraz je o mnoho krajšia, tá Amerika ju mení," pousimal som sa. ,,Povedz nám niečo o nej," začal prosíkať Louis. ,,V skratke : Niall v ženskom podaní," všetci sa začali smiať. ,,Ako to myslíš?" spýtal sa Niall. ,,Niall je úplne, ako ty. Vravím Niall v ženskom podaní," teraz som sa rozosmial aj ja. Znelo to zvláštne. ,,Úúú, ju chcem spoznať," povedal Niall. Buchol som ho do ramena. ,,Aké máš šťastie Zayn," povedal Liam. ,,Šťastie? Veď... viete ako mi chýba. Prečo musela odísť, mohol som byť teraz s ňou, Bože ako mi chýba, ľúbim ju, ale ona si určite našla nejakého feši chalana," povedal som sklesnuto. ,,Ako vieš, čo keď nikoho nemá a stále ťa miluje?" spýtal sa Harry. Má pravdu. ,,Ja neviem, Harry," povedal som a šiel si ľahnúť do izby. Ani neviem, ako ale zaspal som.
Už je to mesiac, čo som v Amerike. So Zaynom som si občas volala, ale bolo to príliš drahé a preto sme spolu volali strašne krátko. V X- factore sa mu darí. Vraj nespieva sám. Vznikla nejaká skupina. Darilo sa im. Bola som neskutočne rada, že sa mu darí. Vedela som, že to zvladne. Začala som chodiť do novej školy. Spoznala som tam partičku úžasných ľúdí. Soniu, Angie, Marka a Josha. Ľudia, ktorí ma dostali z depiek. Sú úžasný. Časom som aj zabudla, no nie úplne, nikdy nezabudnem na Zayna. Bola som na internete. Zrazu mi na skype volal Zayn. Srdce mi búchalo. Tak veľmi sa snažím zabudnúť. No ja krava zdvihla som to.
,,Naty, ty ty...woow," nechápala som. Čo som od čokolády, ktorú som mimichodom ukradla Markovi. Ten ma zabije. Čokoláda je jeho druhý život. Nie život, kus srdca.
,,Čo je?" zasmiala som sa. ,,Nič, len si sa zmenila, si krásna," tak mi chábajú jeho pery, objatia, všetko.
,, Ty si sa tiež zmenil," snažila som sa usmiať, no miesto úsmevu mi oči zaliala slaná "voda". ,,Naty, neplač. Prosím. Chýbaš mi tak veľmi, niekedy mám chuť odísť z Londýna a prísť k tebe, nesťažuj mi to," tiež sa rozplakal no hneď to zahnal, keď do izby vtrhol nejaký blondiačik. ,,Oh, sorry. Vyrušujem?" opýtal sa. Nestihla som mu odpovedať a už si sadol k Zaynovi. ,,Takže ty si tá kočka, o ktorej nám Zayn básni," hovoril zamyslene. ,,Jop, to budem ja," zasmiala som sa. ,,Oh, ja som Niall a ty si?" usmial sa. ,,Ja som Natalie, ale môžeš mi hovoriť Naty," usmiala som sa. ,,Teší ma," povedal Niall. ,,Mňa tiež," pousimala som sa a očkom som prešla na Zayna. Do izby vtrhli aj ďalší traja chalani. ,,Chalani toto je Natalie, Natalie, toto je Liam, Louis a Harry," ukazoval na chalanov. ,,Ou, počkať chvíľu mi bude trvať zapamätať si mená, ja totiž na mená nie som, Zayn vám potvrdí," usmiala som sa. ,,Jop, v tom je úplne ľavá," pozrel na chalanov. ,,Hééj!" skríkla som. Všetci sa začali smiať. Zayn mi ústami naznačil ,Sorry', len som sa usmiala. Do izby prišla Sonia. ,,Čus, čo robíš?" opýtala sa ma. No keď uvidela tých piatých chalanov skoro umrela. Spomínala som, že je fanúšička? Asi nie. ,,Sonia, toto sú..." no prerušila ma. ,,Ja viem, kto sú," hovorila a sršala z nej radosť. ,,Oh, je vaša véééééľka fanúšička," usmiala som sa na chalanov. ,,Nás to iba teší, ale čo ty?" spátal sa kudrnáč. Myslím Harry. ,,No ja nie," povedala som pokojne. ,,No čo možno časom," zasmiala som sa a chalani spolu so mnou. Videla som, že im odľahlo. ,,Dobre chalani, musíme končiť, u nás je trošičku viac hodín," usmiala som sa a zívla si. Zayn vyhnal chalanov a slušne aj Soniu. ,,Naty, ja len že... ách... chýbaš mi. Nemôžem na teba prestať myslieť, ľúbim ťa," nestihla som odpovedať zrušil hovor. No je úplne mega bombastický. Zruší ma vtom najlepšiom a ja teraz nezaspím, budem rozmýšľať nad všetkým možným. Prečo mi to robí?
Zayn
Od kedy vznikla skupina One direction s chalanmi máme neskutočne veľa fanúšičiek. Sadol som si za notebook a išiel čekovať twitter. Uvidel som, že Naty je prihlásená na skype. Chvíľu som sa rozhodoval zavolať/nezavolať. Rozhodol som sa zavolať. Keď mi zodvihla mal som chuť vyskočiť meter dvadsať. ,,Naty, ty ty...woow," nezmohol som sa na slová, tak sa zmenila. Bola krásna. Chvíľkami som si myslel, že nevolám s Naty. ,,Čo je?" zasmiala sa. Musel som vyzerať debilne. ,,Nič, len si sa zmenila, si krásna," áno kebylen krásna, nádherná. ,, Ty si sa tiež zmenil," povedala mi. Chviľku sme sa rozprávali. Tak veľmi mi chýba. Jej bozky, dotyky objatia. Chcem ju. Chcem byť s ňou. Do izby prišli chalani zoznámili sa. Potom však Naty povedala, že už musí ísť. Aj s jej kamarátkou. Sonia? Asi hej, nie. Chalanov som poslal preč, ešte som chcel Naty niečo povedať. ,,Naty, ja len že... ách... chýbaš mi. Nemôžem na teba prestať myslieť, ľúbim ťa," povedal som najrýchlejšie, ako som vedel. Zrušil som. Ani som nechcel vedieť odpoveď. Je krásna určite niekho má. Vypol som notebook. Kašľal som na twitter. Potom pôjdem. Prišiel som k chalanom do izby.
,,Ty kokos, Zayn. Tá je sexy," povedal Harry. Trepol som mu po hlave. ,,Áuuu, čo som povedal?" spýtal som sa. Vštci sa začali smiať, ja tiež. ,,Ja viem, že je sexy. Mne to hovoriť nemusíš, ale teraz je o mnoho krajšia, tá Amerika ju mení," pousimal som sa. ,,Povedz nám niečo o nej," začal prosíkať Louis. ,,V skratke : Niall v ženskom podaní," všetci sa začali smiať. ,,Ako to myslíš?" spýtal sa Niall. ,,Niall je úplne, ako ty. Vravím Niall v ženskom podaní," teraz som sa rozosmial aj ja. Znelo to zvláštne. ,,Úúú, ju chcem spoznať," povedal Niall. Buchol som ho do ramena. ,,Aké máš šťastie Zayn," povedal Liam. ,,Šťastie? Veď... viete ako mi chýba. Prečo musela odísť, mohol som byť teraz s ňou, Bože ako mi chýba, ľúbim ju, ale ona si určite našla nejakého feši chalana," povedal som sklesnuto. ,,Ako vieš, čo keď nikoho nemá a stále ťa miluje?" spýtal sa Harry. Má pravdu. ,,Ja neviem, Harry," povedal som a šiel si ľahnúť do izby. Ani neviem, ako ale zaspal som.
My dream come true č. 8 :)
Po týždni - Zayn
Ani po týždni sa nič nezmenilo. Otec sa stále nezobudil. Stále je na tom rovnako. Už nevládzem. O pár dni idem zase do X- factoru. Najprv som protestoval. Nechcel som odísť od ocka. Teraz potrebuje oporu. No to som nevedel, čo sa stane o pár dní.
Pripravujem sa. Zajtra idem zase do Londýna. Naty mi pomáhala z balením vecí. O nejakej ôsmej sme skončili. Chcel som, aby Naty ostala, ale žiaľ musela ísť domov. Jej rodičia sa škrípia. Je z toho celá zničená. Chuďátko moje. Veď minule prišla o jedenástej večer celá uplakaná. Vraj, že sa jej rodičia hádajú tak, že všetko lieta hore-dole. Rozlúčili sme sa. ,,Milujem ťa, zajtra mi drž palce," pobozkal som ju. Bohužiaľ nemôže ísť teraz so mnou. ,,Budem a aj ja teba ľúbim," dala mi pusu a objala ma. Potom som len sledoval, ako sa jej telo stráca v tme.
Naty
Ešte v ten večer, čo som sa dozvedela, že Zaynov otec je v nemocnici som sa rozprávala s ocom. Z nemocnice som prišla a hneď začal výsluch. ,,Oci, pokračujeme," stiahla som ho na gauč. ,,Natalie, počuj mama ma podviedla, nedokážem už po tichu trpieť, len aby si mala obidvoch rodičov, ja viem že to potrebuješ, ale pochop musíme sa s mamou rozviesť, budeš trpieť menej, akoby si musela znášať naše hádky," do očí sa mi nahrnuli slzy. Neverila som tomu, čo som počúvala. ROZVOD? Na jednej strane mal ocko pravdu. Teraz trpím o mnoho viac. Stále sa hádajú. Mama prišla hneď na druhý deň ráno. Vstala som, a ona akurát prišla domov. ,,Ahoj mami," objala som ju. ,,Natalie, ahoj! Ako sa máš," objala ma silnejšie. ,,Ja sa mám fájn, čo ty?" usmiala som sa. No za tým úsmevom, bol neuveriteľný hnev. Ako mi to mohla urobiť. Rozprávali sme sa dlho. Povedala som, čo je medzi mnou a Zaynom. Bola celá šťastná, vravela mi, že to vedela už dávno. Bola som rada, že mi to, vlastne nám praje. No vyklopila som jej aj na oči, to čo spravila. Obe sme tam plakali. Prišiel ocko a hneď vedel, čo sa deje. Mama hneď vyvolala hádku, prečo mi to otec povedal. ,,Preboha Diana (mama), Natalie nemá desať, je to skoro dospelá žena, má právo vedieť, čo sa deje s jej rodičmi, nie?" spustil otec. Hádali sa tam neuveriteľne dlho. Plakala som a plakala. Nevládala som a šla sa obliecť. Utiekla som do nemocnice. Zayn spal na gauči. Nikto tam nebol iba on sám. Nechcela som ho budiť, ale... Sám sa zobudil. ,,Naty, láska. Čo sa deje?" opýtal sa. ,,Naši sa..." neubránila som sa slzám. ,,Naty, čo sa deje?" objal ma. ,,Naši sa idú rozvádzať, mama vraj podviedla otca, on to nezvláda a chce sa rozviesť," plakala som mu v objatí. ,,Oh, to ma mrzí zlatko," pobozkal ma.
O týždeň sa Zayn chystal do X -factoru. Chcela som ísť s ním. Tak veľmi. Nemohla som. Naši sa rozvádzajú. Definitívne. Obaja podpísali rozvod. Teraz behajú po súdoch. Pomohla som Zaynovi dobaliť veci. Rozlúčila som sa s ním. Prišla som domov a tam sa naši zase hádali. Keď ma mama zbadala hneď zakričala. ,,Baľ sa! Nepýtaj sa prečo a opováž sa protestovať!" kričala. Otec sa na mňa pozrel uplakanými očami. Objal ma a pošepkal. ,,Prepáč, asi som málo bojoval o to, aby si bola moja, nikdy si to neodpustím," rozplakal sa ešte väčšmi. Teraz som sa rozplaka aj ja. ,,Mama, ja chcem ostať s ockom," tá na mňa hodila vražedný pohľad. ,,Nie! Ideš so mnou!" ,,A kam?" kričala som na ňu a plakala. ,,Do Ameriky," povedala a ukázala mi na schody. Celá uplakaná som vybehla hore. Vytočila som Zaynové číslo. ,,Zayn, láska. Odchádzam ľúbim ťa," zložila som. Nedokážem to. Nechcem od neho odísť. Hlavne nie teraz, keď má šancu uspieť. Teraz mi začal zboniť mobil, bol to Zayn. Zdvihla som, chcem posledný krát počuť jeho hlas.
-Natalie, čo sa deje. Prečo odchádzaš?- opýtal sa.
-Naši sa rozviedli a súd ma priradil k mame, teraz mi povedala, že ideme do Ameriky- neubránila som sa. Rozplaka som sa znova.
-Nie! Nemôžeš ja to bez teba nevydržím- teraz plakal on.
-Zayn, ani si nevieš predstaviť, čo cítím ja, ale nejde to inak-
-Neopúšťaj ma, nie!-
-Prepáč, musím sa ísť pobaliť, ešte dnes ideme preč-
-Dnes? Už dnes? Idem k tebe- zložil. Vybrala som si kufor a zo slzami v očiach som si balila veci. Po chvíli mi niekto vrhol do izby. Zayn. Hneď ma pobozkal. ,,Nie! Nie! Nie! Nemôžeš odísť, povedz mi, že toto všetko je len vtip," plakal. Tak veľmi mi trhalo srdce, že musím odísť. Pobozkal ma. Dlho sme sa bozkávali. Potom nám do izby vtrhla mama. ,,Prepáčte, ale Naty. Musíme ísť," ako povedala, odišla z izby. Dobalila som si posledné veci a zišla dole. Objala som ocka. Následne aj Zayna. ,,Milujem ťa, tak veľmi mi budeš chýbať," hovoril a ja som plakala. ,,Zayn aj ja ťa milujem, ale bude najlepšie ak sa rozídeme, nájdi si niekoho, koho budeš milovať," povedala som. ,,Nikoho nebudem milovať viac, ako teba, nikdy," oprel si čelo o to moje. ,,Tak veľmi ťa milujem, ale musíme to urobiť, určite postúpiš ďalej budeš mať faninky a na mňa časom zabudneš a časom ti niekto ukradne srdce, bude to tak lepšie," Zayn len krútil hlavou. ,,Dobre, ale nikdy nezabudni na to, že ťa milujem viac, ako svoj život," posledný krát som zacítila jeho pery. Ešte raz som objala ocka a už som nastupovala do auta. Dala som si do uší MP4. Nechcela som sa s mamou ani rozprávať. Urobila mi najhoršiu vec na svete.
Ani po týždni sa nič nezmenilo. Otec sa stále nezobudil. Stále je na tom rovnako. Už nevládzem. O pár dni idem zase do X- factoru. Najprv som protestoval. Nechcel som odísť od ocka. Teraz potrebuje oporu. No to som nevedel, čo sa stane o pár dní.
Pripravujem sa. Zajtra idem zase do Londýna. Naty mi pomáhala z balením vecí. O nejakej ôsmej sme skončili. Chcel som, aby Naty ostala, ale žiaľ musela ísť domov. Jej rodičia sa škrípia. Je z toho celá zničená. Chuďátko moje. Veď minule prišla o jedenástej večer celá uplakaná. Vraj, že sa jej rodičia hádajú tak, že všetko lieta hore-dole. Rozlúčili sme sa. ,,Milujem ťa, zajtra mi drž palce," pobozkal som ju. Bohužiaľ nemôže ísť teraz so mnou. ,,Budem a aj ja teba ľúbim," dala mi pusu a objala ma. Potom som len sledoval, ako sa jej telo stráca v tme.
Naty
Ešte v ten večer, čo som sa dozvedela, že Zaynov otec je v nemocnici som sa rozprávala s ocom. Z nemocnice som prišla a hneď začal výsluch. ,,Oci, pokračujeme," stiahla som ho na gauč. ,,Natalie, počuj mama ma podviedla, nedokážem už po tichu trpieť, len aby si mala obidvoch rodičov, ja viem že to potrebuješ, ale pochop musíme sa s mamou rozviesť, budeš trpieť menej, akoby si musela znášať naše hádky," do očí sa mi nahrnuli slzy. Neverila som tomu, čo som počúvala. ROZVOD? Na jednej strane mal ocko pravdu. Teraz trpím o mnoho viac. Stále sa hádajú. Mama prišla hneď na druhý deň ráno. Vstala som, a ona akurát prišla domov. ,,Ahoj mami," objala som ju. ,,Natalie, ahoj! Ako sa máš," objala ma silnejšie. ,,Ja sa mám fájn, čo ty?" usmiala som sa. No za tým úsmevom, bol neuveriteľný hnev. Ako mi to mohla urobiť. Rozprávali sme sa dlho. Povedala som, čo je medzi mnou a Zaynom. Bola celá šťastná, vravela mi, že to vedela už dávno. Bola som rada, že mi to, vlastne nám praje. No vyklopila som jej aj na oči, to čo spravila. Obe sme tam plakali. Prišiel ocko a hneď vedel, čo sa deje. Mama hneď vyvolala hádku, prečo mi to otec povedal. ,,Preboha Diana (mama), Natalie nemá desať, je to skoro dospelá žena, má právo vedieť, čo sa deje s jej rodičmi, nie?" spustil otec. Hádali sa tam neuveriteľne dlho. Plakala som a plakala. Nevládala som a šla sa obliecť. Utiekla som do nemocnice. Zayn spal na gauči. Nikto tam nebol iba on sám. Nechcela som ho budiť, ale... Sám sa zobudil. ,,Naty, láska. Čo sa deje?" opýtal sa. ,,Naši sa..." neubránila som sa slzám. ,,Naty, čo sa deje?" objal ma. ,,Naši sa idú rozvádzať, mama vraj podviedla otca, on to nezvláda a chce sa rozviesť," plakala som mu v objatí. ,,Oh, to ma mrzí zlatko," pobozkal ma.
O týždeň sa Zayn chystal do X -factoru. Chcela som ísť s ním. Tak veľmi. Nemohla som. Naši sa rozvádzajú. Definitívne. Obaja podpísali rozvod. Teraz behajú po súdoch. Pomohla som Zaynovi dobaliť veci. Rozlúčila som sa s ním. Prišla som domov a tam sa naši zase hádali. Keď ma mama zbadala hneď zakričala. ,,Baľ sa! Nepýtaj sa prečo a opováž sa protestovať!" kričala. Otec sa na mňa pozrel uplakanými očami. Objal ma a pošepkal. ,,Prepáč, asi som málo bojoval o to, aby si bola moja, nikdy si to neodpustím," rozplakal sa ešte väčšmi. Teraz som sa rozplaka aj ja. ,,Mama, ja chcem ostať s ockom," tá na mňa hodila vražedný pohľad. ,,Nie! Ideš so mnou!" ,,A kam?" kričala som na ňu a plakala. ,,Do Ameriky," povedala a ukázala mi na schody. Celá uplakaná som vybehla hore. Vytočila som Zaynové číslo. ,,Zayn, láska. Odchádzam ľúbim ťa," zložila som. Nedokážem to. Nechcem od neho odísť. Hlavne nie teraz, keď má šancu uspieť. Teraz mi začal zboniť mobil, bol to Zayn. Zdvihla som, chcem posledný krát počuť jeho hlas.
-Natalie, čo sa deje. Prečo odchádzaš?- opýtal sa.
-Naši sa rozviedli a súd ma priradil k mame, teraz mi povedala, že ideme do Ameriky- neubránila som sa. Rozplaka som sa znova.
-Nie! Nemôžeš ja to bez teba nevydržím- teraz plakal on.
-Zayn, ani si nevieš predstaviť, čo cítím ja, ale nejde to inak-
-Neopúšťaj ma, nie!-
-Prepáč, musím sa ísť pobaliť, ešte dnes ideme preč-
-Dnes? Už dnes? Idem k tebe- zložil. Vybrala som si kufor a zo slzami v očiach som si balila veci. Po chvíli mi niekto vrhol do izby. Zayn. Hneď ma pobozkal. ,,Nie! Nie! Nie! Nemôžeš odísť, povedz mi, že toto všetko je len vtip," plakal. Tak veľmi mi trhalo srdce, že musím odísť. Pobozkal ma. Dlho sme sa bozkávali. Potom nám do izby vtrhla mama. ,,Prepáčte, ale Naty. Musíme ísť," ako povedala, odišla z izby. Dobalila som si posledné veci a zišla dole. Objala som ocka. Následne aj Zayna. ,,Milujem ťa, tak veľmi mi budeš chýbať," hovoril a ja som plakala. ,,Zayn aj ja ťa milujem, ale bude najlepšie ak sa rozídeme, nájdi si niekoho, koho budeš milovať," povedala som. ,,Nikoho nebudem milovať viac, ako teba, nikdy," oprel si čelo o to moje. ,,Tak veľmi ťa milujem, ale musíme to urobiť, určite postúpiš ďalej budeš mať faninky a na mňa časom zabudneš a časom ti niekto ukradne srdce, bude to tak lepšie," Zayn len krútil hlavou. ,,Dobre, ale nikdy nezabudni na to, že ťa milujem viac, ako svoj život," posledný krát som zacítila jeho pery. Ešte raz som objala ocka a už som nastupovala do auta. Dala som si do uší MP4. Nechcela som sa s mamou ani rozprávať. Urobila mi najhoršiu vec na svete.
nedeľa 22. apríla 2012
My dream come true č. 7 :)
Naty
Idem na vec. Spýtam sa ocka, čo je medzi mamou a ním. ,,Ocko, ja," zlyhal mi hlas, ,,neurazíš sa, keď sa ťa niečo spýtam?" naťahovala som to, ako sopeľ. ,,Neboj sa, pýtaj sa," povzbudivo sa usmial. ,,A odpovieš mi normálne?" prikývol, ,,a nebudeš kričať?" ,,Naty, vyklop," už bol trošilinku viac naštvaný. ,,Čo sa deje medzi tebou a mamou?" povedala som rýchlo. Asi najrýchlejšie, ako to šlo. ,,Nič, čo by malo byť?" videla som na ňom, že je šokovaný, a to zamenalo, že medzi nimi určite niečo nie je v poriadku. ,,Ocko, nesnaž sa ma tu presviedčať o opaku," otec sa na mňa pozrel. ,,Naty, si veľká a ja ti nevládzem klamať," nádychol sa, ,,medzi mnou a mamou, to škrípe už dlho, vieš ona ma...," vtom zazvonil zvonček. ,,Povieš mi to potom," povedala som a šla otvoriť. Vo dverách stál uplakaný Zayn. ,,Hej zlatko, čo sa deje," objala som ho. ,,Môj otec, cestou ako šiel do práce," vedela som čo myslí. Úplne bol zniečený. ,,Pššt, bude v poriadku, uvidíš," hladkala som ho po chrbte. Vtom k nám prišiel otec. ,,Á Zayn, ako sa... čo sa deje?" z veselého hlasu môjho otca sa stal prestrašený. Viete, Zayn bol pre môjho otca, ako syn po ktorom tak otec túžil. Vždy chcel mať syna, ale keďže moja mama nemôže mať už deti, nič z toho. ,,Dobrý deň, pán Bennet, viete môj otec mal nehodu," ako dopovedal rozplakal sa. ,,Úf, ako je na tom?" opýtal sa. Ja som zatiaľ vybehla hore. Zobrala som si mikinu a zišla rýchlosťou blesku dole. ,,Zayn, poď ideme do nemocnice, a ty ocko našu debatu mi dopovieš, nevyvlečieš sa z toho," dala som mu pusu na líce a chytila Zayna za ruku. Otec sa na nás pozrel. ,,Vysvetlím ti to, maj sa," letmo som ho objala a so Zaynom sme trielili do nemocnice.
Zayn
Keď som sa vrátil domov mama plakala na stole. ,,Mami, čo sa deje?" opýtal som sa. ,,Tvoj otec mal nehodu," mal som pocit, že som to len prepočul, ale bola to pravda. Rovzlykala sa. ,,Ja musím ísť," zobral som si bundu a smer Naty. No rozmyslel som si to. Šiel som do nemocnice. Otca operovali mal vnútorné krvácanie. Operovali ho tri hodiny. Boli dve hodiny poobede. Otec už nebol na operačke, ale doktor povedal, že to nevyzerá ružovo. Rozbehol som sa z nemocnice k Naty. Zazvonil som. Otvorila, a ja som sa rozplakal. Ja viem chalani neplačú, ale keď vám tu ide o zdravie otca. ,,Hej zlatko, čo sa deje?" opýtala sa ma. ,,Môj otec, cestou ako šiel do práce," nevládal som hovoriť, ale Naty mi rozumela. Rozumela aj bez slov. ,,Pššt, bude v poriadku, uvidíš," snažila sa ma upokojiť. Potom k nám prišiel aj jej otec. Keď sme sa tak rozprávali Naty zdúchla niekde hore. Zletela dole z miknou v ruke. Rozlúčila sa s otcom a už sme šli do nemocnice. ,,Naty, nemusíš ísť, buď doma s otcom a aj tak, zajtra musíme ísť do školy," na chvíľu zastavila. ,,Zayn, ty si tu vždy pre mňa a ja tu budem vždy pre teba, jasné," pobozkala ma. Konečne. Pri jej bozkoch sa cítim tak, fájn. ,,Milujem ťa, Naty," len sa usmiala, ,,Aj ja teba."
Prišli sme do nemocnice. Mama s Doniyou tam sedeli. Naty ich hneď objala. Keďže si s Doniyou dobre rozumejú šli spolu po kávu. Vraj, že sa musia o niečom porozprávať. Ja som si zatiaľ sadol k mamke a objal ju. ,,Zayn, som strašne rada, že chodíš s Naty, je to veľmi dobre dievča, ale..." nechápal som. ,,Ale čo?" pozrel som sa jej do očí. ,,Uvedomuješ si jednu vec, ak postúpiš ďalej, nebudeš mať na ňu čas, ublížiš jej, chceš to? Synček, vidno na tebe aj na nej, že sa ľúbite, ale ste len deti, neviete čo je to láska," neviem, čo je láska? Vážne. Na jednej strane mala pravdu, ale ja som si to pripustiť nechel. ,,Mami, nikdy. Ja ju budem navždy milovať, možno si myslíš, že neviem, čo je láska, ale to čo k nej cítim je silné. Keď som s ňou mám milión motýlikov v bruchu a v hlave mi vybuchujú ohňostroje, keď u nás prespávala, mal som možnosť pozerať sa na jej anjelskú tvár, mami ja ju ľúbim a je mi jedno, čo si o tom kto, čo myslí," dokončil som svoj monológ a zo zadu ma objala Naty. Videl som v jej očiach slzy. ,,Prečo plačeš?" spýtal som sa jej. ,,Nikdy som nepočula niečo krajšie," pobozkala ma. ,,Povedal som, čo som cítil," usmial som sa na ňu. ,,Si dokonalý," sadla si mi na kolená. Mamka sa len usmiala a šla do ockovej izby. Vraj tam môže ísť len jeden člen rodiny.
Naty
S Doniyou sme si šli kúpiť kávu, keď sme sa vrátili Zayn sa rozprával s Tirshou. ,,Uvedomuješ si jednu vec, ak postúpiš ďalej, nebudeš mať na ňu čas, ublížiš jej, chceš to? Synček, vidno na tebe aj na nej, že sa ľúbite, ale ste len deti, neviete čo je to láska," slzy som mala na krajíčku. Bála som sa, čo povie Zayn, ale to čo povedal ma zložilo. Bolo to krásne. ,,Mami, nikdy. Ja ju budem navždy milovať, možno si myslíš, že neviem, čo je láska, ale to čo k nej cítim je silné. Keď som s ňou mám milión motýlikov v bruchu a v hlave mi vybuchujú ohňostroje, keď u nás prespávala, mal som možnosť pozerať sa na jej anjelskú tvár, mami ja ju ľúbim a je mi jedno, čo si o tom kto, čo myslí," - to čo povedal ma dohnalo k slzám. Objala som ho zo zadu a pobozkala. ,,Prečo plačeš?" opýtal sa ma s úsmevom. Vedel, že to nie sú slzy smútku, ale šťastia. ,,Nikdy som nepočula niečo krajšie," trošku ma nahnevalo, čo povedala Tirsha. ,,Povedal som, čo som cítil," usmial sa. ,,Si dokonalý," sadla som si mu na kolená a hrala z jeho prstami. ,,Ty si dokonalejšia," pobozkal ma. ,,Nechcem sa hádať, v takéjto vážnej situácii," povedala som a usmiala sa. ,,Dobre," zachechtol sa. ,,Zayn, nechcem sa tu hrať na múdru, ale tvoja mama mala z časti pravdu," cítila som, že sa rozplačem, no potlačila som to. ,,Naty, viem, ale ja sa bude snažiť, aby to pravda nebola, to že sa možno stanem slávnym neovplyni náš vzťah, budem ťa navždy ľúbiť," pobozkal ma. Zahrialo ma pri srdci...
Idem na vec. Spýtam sa ocka, čo je medzi mamou a ním. ,,Ocko, ja," zlyhal mi hlas, ,,neurazíš sa, keď sa ťa niečo spýtam?" naťahovala som to, ako sopeľ. ,,Neboj sa, pýtaj sa," povzbudivo sa usmial. ,,A odpovieš mi normálne?" prikývol, ,,a nebudeš kričať?" ,,Naty, vyklop," už bol trošilinku viac naštvaný. ,,Čo sa deje medzi tebou a mamou?" povedala som rýchlo. Asi najrýchlejšie, ako to šlo. ,,Nič, čo by malo byť?" videla som na ňom, že je šokovaný, a to zamenalo, že medzi nimi určite niečo nie je v poriadku. ,,Ocko, nesnaž sa ma tu presviedčať o opaku," otec sa na mňa pozrel. ,,Naty, si veľká a ja ti nevládzem klamať," nádychol sa, ,,medzi mnou a mamou, to škrípe už dlho, vieš ona ma...," vtom zazvonil zvonček. ,,Povieš mi to potom," povedala som a šla otvoriť. Vo dverách stál uplakaný Zayn. ,,Hej zlatko, čo sa deje," objala som ho. ,,Môj otec, cestou ako šiel do práce," vedela som čo myslí. Úplne bol zniečený. ,,Pššt, bude v poriadku, uvidíš," hladkala som ho po chrbte. Vtom k nám prišiel otec. ,,Á Zayn, ako sa... čo sa deje?" z veselého hlasu môjho otca sa stal prestrašený. Viete, Zayn bol pre môjho otca, ako syn po ktorom tak otec túžil. Vždy chcel mať syna, ale keďže moja mama nemôže mať už deti, nič z toho. ,,Dobrý deň, pán Bennet, viete môj otec mal nehodu," ako dopovedal rozplakal sa. ,,Úf, ako je na tom?" opýtal sa. Ja som zatiaľ vybehla hore. Zobrala som si mikinu a zišla rýchlosťou blesku dole. ,,Zayn, poď ideme do nemocnice, a ty ocko našu debatu mi dopovieš, nevyvlečieš sa z toho," dala som mu pusu na líce a chytila Zayna za ruku. Otec sa na nás pozrel. ,,Vysvetlím ti to, maj sa," letmo som ho objala a so Zaynom sme trielili do nemocnice.
Zayn
Keď som sa vrátil domov mama plakala na stole. ,,Mami, čo sa deje?" opýtal som sa. ,,Tvoj otec mal nehodu," mal som pocit, že som to len prepočul, ale bola to pravda. Rovzlykala sa. ,,Ja musím ísť," zobral som si bundu a smer Naty. No rozmyslel som si to. Šiel som do nemocnice. Otca operovali mal vnútorné krvácanie. Operovali ho tri hodiny. Boli dve hodiny poobede. Otec už nebol na operačke, ale doktor povedal, že to nevyzerá ružovo. Rozbehol som sa z nemocnice k Naty. Zazvonil som. Otvorila, a ja som sa rozplakal. Ja viem chalani neplačú, ale keď vám tu ide o zdravie otca. ,,Hej zlatko, čo sa deje?" opýtala sa ma. ,,Môj otec, cestou ako šiel do práce," nevládal som hovoriť, ale Naty mi rozumela. Rozumela aj bez slov. ,,Pššt, bude v poriadku, uvidíš," snažila sa ma upokojiť. Potom k nám prišiel aj jej otec. Keď sme sa tak rozprávali Naty zdúchla niekde hore. Zletela dole z miknou v ruke. Rozlúčila sa s otcom a už sme šli do nemocnice. ,,Naty, nemusíš ísť, buď doma s otcom a aj tak, zajtra musíme ísť do školy," na chvíľu zastavila. ,,Zayn, ty si tu vždy pre mňa a ja tu budem vždy pre teba, jasné," pobozkala ma. Konečne. Pri jej bozkoch sa cítim tak, fájn. ,,Milujem ťa, Naty," len sa usmiala, ,,Aj ja teba."
Prišli sme do nemocnice. Mama s Doniyou tam sedeli. Naty ich hneď objala. Keďže si s Doniyou dobre rozumejú šli spolu po kávu. Vraj, že sa musia o niečom porozprávať. Ja som si zatiaľ sadol k mamke a objal ju. ,,Zayn, som strašne rada, že chodíš s Naty, je to veľmi dobre dievča, ale..." nechápal som. ,,Ale čo?" pozrel som sa jej do očí. ,,Uvedomuješ si jednu vec, ak postúpiš ďalej, nebudeš mať na ňu čas, ublížiš jej, chceš to? Synček, vidno na tebe aj na nej, že sa ľúbite, ale ste len deti, neviete čo je to láska," neviem, čo je láska? Vážne. Na jednej strane mala pravdu, ale ja som si to pripustiť nechel. ,,Mami, nikdy. Ja ju budem navždy milovať, možno si myslíš, že neviem, čo je láska, ale to čo k nej cítim je silné. Keď som s ňou mám milión motýlikov v bruchu a v hlave mi vybuchujú ohňostroje, keď u nás prespávala, mal som možnosť pozerať sa na jej anjelskú tvár, mami ja ju ľúbim a je mi jedno, čo si o tom kto, čo myslí," dokončil som svoj monológ a zo zadu ma objala Naty. Videl som v jej očiach slzy. ,,Prečo plačeš?" spýtal som sa jej. ,,Nikdy som nepočula niečo krajšie," pobozkala ma. ,,Povedal som, čo som cítil," usmial som sa na ňu. ,,Si dokonalý," sadla si mi na kolená. Mamka sa len usmiala a šla do ockovej izby. Vraj tam môže ísť len jeden člen rodiny.
Naty
S Doniyou sme si šli kúpiť kávu, keď sme sa vrátili Zayn sa rozprával s Tirshou. ,,Uvedomuješ si jednu vec, ak postúpiš ďalej, nebudeš mať na ňu čas, ublížiš jej, chceš to? Synček, vidno na tebe aj na nej, že sa ľúbite, ale ste len deti, neviete čo je to láska," slzy som mala na krajíčku. Bála som sa, čo povie Zayn, ale to čo povedal ma zložilo. Bolo to krásne. ,,Mami, nikdy. Ja ju budem navždy milovať, možno si myslíš, že neviem, čo je láska, ale to čo k nej cítim je silné. Keď som s ňou mám milión motýlikov v bruchu a v hlave mi vybuchujú ohňostroje, keď u nás prespávala, mal som možnosť pozerať sa na jej anjelskú tvár, mami ja ju ľúbim a je mi jedno, čo si o tom kto, čo myslí," - to čo povedal ma dohnalo k slzám. Objala som ho zo zadu a pobozkala. ,,Prečo plačeš?" opýtal sa ma s úsmevom. Vedel, že to nie sú slzy smútku, ale šťastia. ,,Nikdy som nepočula niečo krajšie," trošku ma nahnevalo, čo povedala Tirsha. ,,Povedal som, čo som cítil," usmial sa. ,,Si dokonalý," sadla som si mu na kolená a hrala z jeho prstami. ,,Ty si dokonalejšia," pobozkal ma. ,,Nechcem sa hádať, v takéjto vážnej situácii," povedala som a usmiala sa. ,,Dobre," zachechtol sa. ,,Zayn, nechcem sa tu hrať na múdru, ale tvoja mama mala z časti pravdu," cítila som, že sa rozplačem, no potlačila som to. ,,Naty, viem, ale ja sa bude snažiť, aby to pravda nebola, to že sa možno stanem slávnym neovplyni náš vzťah, budem ťa navždy ľúbiť," pobozkal ma. Zahrialo ma pri srdci...
sobota 21. apríla 2012
My dream come true č. 6 ;)
Zayn
Nádych..výdych... nádych! Postúúúpil som! Áááá! Som tam. Neverím. Neverím. Som najšťastnejší chalan na zemi. Vyobjímal som baby a Naty som dal aj pusu. ,,Ja som ti hovorila, že to zvládneš, bol si skvelý, ľúbim ťa," objala ma silnejšie a dala pusu na líce. ,,Ja ti ďakujem, bez teba by som to nezvládol," usmial som sa na ňu a vlepil jej ďalší bozk. Kebyže tam nie je mama a ségry, tak neviem, neviem. Mama dostala nápad, ideme do cukrárne. 'Super'. Ale potom prišla o mnoho lepšia správa, Naty mi sľúbila, že ak môže prespí u nás doma. Vraj si to zaslúžim. ,,Zlatko, samozrejme, že môžeš," povedala moja mama Naty. Zlatko? Ona je MOJE zlatko. Do kelu, žiarlím na vlastnu matku, ale čo už. Raz už taký som.
,,Idem na dámy," povedala Naty. Čapol som jej po zadku. Otočila sa a vražedne sa na mňa pozrela, ruky som dal do obranného gesta a pošepkal jej: ,,Nie že budeš dlho." Usmiala sa a odpochodovala na "dámy" :D
,,Ty si vtom až po uši, že?" opýtala sa Safaa. ,,Čo myslíš?" opýtal som sa ja. ,,No ja si myslím, že si vtom až po uši," mama sa rozosmiala, no mne nebolo dva-krát do smiechu. O chvíľu k nám prišla aj Naty. ,,Na čom sa tak smejú," pošepkala mi do ucha. Mnou prešlo asi milión voltov. ,,To by bolo na dlho," usmial som sa a dal jej pusu. ,,No fúúj," povedala Safaa. Naty sa začala smiať. ,,Nebuď urazený, veď sa usmej," nahodila psie oči Nats. ,,Neznášam, keď to robíš, stále ma presvedčíš, ako to do kelu robíš?" spýtal som sa. ,,To mám od narodenia," pobozkala ma a ďalej sa smiala. Neverím, že tá dokonalosť ma miluje.
Domov sme došli, asi o desiatej večer. Naty bola unavená, a to až tak že mi v aute zaspala na ramene. Nechcel som ju budiť, a tak som ju vyniesol hore na rukách. Je ľahká, ako pierko to mne treba cvičiť, ale zvládol som to viac než dobre. Treba mi medailu a podotýkam zlatú. Jemne som ju položil na posteľ. Má úžasne tvrdý spánok. Keby som teraz do izby dovliekol tank, tak ju to nezobudí. Dal som jej dole bundu aj nohavice. Chcel som jej dať dolu aj tričko, nech spí iba v spodnom prádle, ale nejako sa prikryla a už som ju nechcel rušať. Zobral som si uterák, a išiel do sprchy. Studená ma schladila a keď som sa triasol dal som si horúcu. Uvoľnenie. Milujem sprchu. Obliekol som si boxerky a ľahol si k Naty. Sladko spala. Hneď, ako som si ľahol mi "vyliezla" na hruď. Chvíľu som ju pozoroval, ale aj tak ma premohol spánok, a ja som sa ponoril do ríše snov.
Ráno - Naty
Ráno som sa zobudila a Zayn ešte spal. Bola som len v tričku. Ako to zvládol ma zobliecť? Nechám to radšej tak. Opýtam sa ho to keď vstane. Dnes je nedeľa, má sa vrátiť ocko. Neviem, ale mám chuť sa ho opýtať, čo sa deje medzi ním a mamou. Risk je zisk. Dobre uvidím, čo ešte urobím. Vstala som z postele išla sa umyť a zišla dole. Moje tričko bolo dostatočné dlhé, aby zakrylo miesta, ktoré vidieť netreba. Dole nikto nebol, asi všetci spali. Nie že asi, ale určite. Dostala som nápad. Uvarím im raňajky. Vybrala som potrebné veci na prípravu palaciniek. Viem, že ich Zayn miluje. Urobila som ich a začala jesť. Keď som jedla asi druhú palacinku, zišiel dole Zayn. ,,Ahoj, princezná, tak čo vyspatá?" opýtal sa ma a pobozkal ma. ,,Jop, úplne že bombasticky," povedala som. ,,Mňáám, palacinky," sadol si za stôl a hneď si zobral palacinku a nutelu. Muselo mu chutiť, keďže bol celý od čokolády. Nevadí, som rada že mu chutí. ,,Sú úžasné, mmm," olizoval si pery. Zasmiala som sa. Nakoniec prišli dole všetci a všetkým aj chutilo. ,,Sú výborne," povedali, ako naschvál všetci naraz. ,,Ďakujem, už musím ísť, dnes príde ocko, netuším kedy, ale chcem byť doma," usmiala som sa a vstal od stola. Zayn šiel za mnou. Keď sme sa dostali do jeho izby sadol si na posteľ. ,,Nechoď preč," stiahol si ma na kolená. ,,Vieš, že nechcem, ale pozri sa, dnes mám odvahu spýtať sa otca, čo sa medzi ním a mamou deje, chcem to vedieť, a plus treba mi trošku poupratova, pokým príde, zajtra príde aj mama, a..." nestihla som dopovedať. Zayn ma umlčal bozkom. Jemným a nežným. No s tých jemných a nežných sa stali vášnive a drsné bozky. Boj našich jazykov. Známa hra. Začali sme sa nenásytne bozkávať. Zayn sa mi snažil vyzliecť tričko, ale ja som mu vtom zabránila. ,,Zayn, no ták," smiala som sa, keď sa mi snažil zhodiť tričko, a ja som mu vtom bránila. Bolo to celkom komické. ,,Ale ja... dobre dobre, choď už, lebo ťa nepustím," rýchlosťou blesku som si dala nohavice a zobrala mobil a tie také veci. Dole som sa rozlúčila s dievčatami aj so Zaynovou mamkou a ockom. Všetkých som ich objala. Dole prišiel aj Zayn. Všetci odišili a my sme tam boli sami. Bozkávali sme sa. ,,Wait, idem s tebou, aby sa ti zase niečo podobné nestalo," povedal Zayn. Nestihla som protestovať, lebo ma už ťahal vonku. Celý čas sme boli ticho. Nebolo to trápne ticho, ale príjemne, kde sme si dokonale rozumeli, aj bez slov. Keď sme boli už pred našim domom Zayn ma znova pobozkal. A znovu. Zas. Mňám, má neuveriteľne sladke pery. A nie je to tou nutelou. :D. Objala som ho. Nechcel ma pustiť. ,,Milujem ťa, dávaj si pozor," pobozkala som ho. ,,Ja teba tiež, ty si daj pozor," ešte raz ma pobozkal a potom už odišiel. Doma som sa osprchovala a začala upratovať.
Po dokončení upratovania som si dala ďalšiu sprchu. Bola som celá spotená. Skončila som asi o druuhej poodbede a to som začala pratať o jedenástej. Áno, taký bordel sme mali. Keď som bola so svojím dielom spokojná sadla som si pred telku. Išla nejaká super komédia. Tak som sa nenasmiala na žiadnom filme. Nikdy. Tak ma bolelo brucho. Mala som pocit, že som celý deň bola v posilke. O štvrtej niekto zazvonil. Šla som otvoriť. Stál tam ocko. ,,Oci!" skríkla som a hodila som sa mu okolo krku. ,,Dcérka," obíjmal ma, ,,ako sa máš?" usmial sa. ,,Výborne, a ty?" pomohla som mu z kuframi, ktorých mal viac než dosť. ,,Ja som v celkom dobrej nálade," zobliekol si kabát. ,,Oci, musíme sa porozprávať," ukázala som mu na gauč. Nech si tam sadne. ,,Hovor," usmial sa.
Nádych..výdych... nádych! Postúúúpil som! Áááá! Som tam. Neverím. Neverím. Som najšťastnejší chalan na zemi. Vyobjímal som baby a Naty som dal aj pusu. ,,Ja som ti hovorila, že to zvládneš, bol si skvelý, ľúbim ťa," objala ma silnejšie a dala pusu na líce. ,,Ja ti ďakujem, bez teba by som to nezvládol," usmial som sa na ňu a vlepil jej ďalší bozk. Kebyže tam nie je mama a ségry, tak neviem, neviem. Mama dostala nápad, ideme do cukrárne. 'Super'. Ale potom prišla o mnoho lepšia správa, Naty mi sľúbila, že ak môže prespí u nás doma. Vraj si to zaslúžim. ,,Zlatko, samozrejme, že môžeš," povedala moja mama Naty. Zlatko? Ona je MOJE zlatko. Do kelu, žiarlím na vlastnu matku, ale čo už. Raz už taký som.
,,Idem na dámy," povedala Naty. Čapol som jej po zadku. Otočila sa a vražedne sa na mňa pozrela, ruky som dal do obranného gesta a pošepkal jej: ,,Nie že budeš dlho." Usmiala sa a odpochodovala na "dámy" :D
,,Ty si vtom až po uši, že?" opýtala sa Safaa. ,,Čo myslíš?" opýtal som sa ja. ,,No ja si myslím, že si vtom až po uši," mama sa rozosmiala, no mne nebolo dva-krát do smiechu. O chvíľu k nám prišla aj Naty. ,,Na čom sa tak smejú," pošepkala mi do ucha. Mnou prešlo asi milión voltov. ,,To by bolo na dlho," usmial som sa a dal jej pusu. ,,No fúúj," povedala Safaa. Naty sa začala smiať. ,,Nebuď urazený, veď sa usmej," nahodila psie oči Nats. ,,Neznášam, keď to robíš, stále ma presvedčíš, ako to do kelu robíš?" spýtal som sa. ,,To mám od narodenia," pobozkala ma a ďalej sa smiala. Neverím, že tá dokonalosť ma miluje.
Domov sme došli, asi o desiatej večer. Naty bola unavená, a to až tak že mi v aute zaspala na ramene. Nechcel som ju budiť, a tak som ju vyniesol hore na rukách. Je ľahká, ako pierko to mne treba cvičiť, ale zvládol som to viac než dobre. Treba mi medailu a podotýkam zlatú. Jemne som ju položil na posteľ. Má úžasne tvrdý spánok. Keby som teraz do izby dovliekol tank, tak ju to nezobudí. Dal som jej dole bundu aj nohavice. Chcel som jej dať dolu aj tričko, nech spí iba v spodnom prádle, ale nejako sa prikryla a už som ju nechcel rušať. Zobral som si uterák, a išiel do sprchy. Studená ma schladila a keď som sa triasol dal som si horúcu. Uvoľnenie. Milujem sprchu. Obliekol som si boxerky a ľahol si k Naty. Sladko spala. Hneď, ako som si ľahol mi "vyliezla" na hruď. Chvíľu som ju pozoroval, ale aj tak ma premohol spánok, a ja som sa ponoril do ríše snov.
Ráno - Naty
Ráno som sa zobudila a Zayn ešte spal. Bola som len v tričku. Ako to zvládol ma zobliecť? Nechám to radšej tak. Opýtam sa ho to keď vstane. Dnes je nedeľa, má sa vrátiť ocko. Neviem, ale mám chuť sa ho opýtať, čo sa deje medzi ním a mamou. Risk je zisk. Dobre uvidím, čo ešte urobím. Vstala som z postele išla sa umyť a zišla dole. Moje tričko bolo dostatočné dlhé, aby zakrylo miesta, ktoré vidieť netreba. Dole nikto nebol, asi všetci spali. Nie že asi, ale určite. Dostala som nápad. Uvarím im raňajky. Vybrala som potrebné veci na prípravu palaciniek. Viem, že ich Zayn miluje. Urobila som ich a začala jesť. Keď som jedla asi druhú palacinku, zišiel dole Zayn. ,,Ahoj, princezná, tak čo vyspatá?" opýtal sa ma a pobozkal ma. ,,Jop, úplne že bombasticky," povedala som. ,,Mňáám, palacinky," sadol si za stôl a hneď si zobral palacinku a nutelu. Muselo mu chutiť, keďže bol celý od čokolády. Nevadí, som rada že mu chutí. ,,Sú úžasné, mmm," olizoval si pery. Zasmiala som sa. Nakoniec prišli dole všetci a všetkým aj chutilo. ,,Sú výborne," povedali, ako naschvál všetci naraz. ,,Ďakujem, už musím ísť, dnes príde ocko, netuším kedy, ale chcem byť doma," usmiala som sa a vstal od stola. Zayn šiel za mnou. Keď sme sa dostali do jeho izby sadol si na posteľ. ,,Nechoď preč," stiahol si ma na kolená. ,,Vieš, že nechcem, ale pozri sa, dnes mám odvahu spýtať sa otca, čo sa medzi ním a mamou deje, chcem to vedieť, a plus treba mi trošku poupratova, pokým príde, zajtra príde aj mama, a..." nestihla som dopovedať. Zayn ma umlčal bozkom. Jemným a nežným. No s tých jemných a nežných sa stali vášnive a drsné bozky. Boj našich jazykov. Známa hra. Začali sme sa nenásytne bozkávať. Zayn sa mi snažil vyzliecť tričko, ale ja som mu vtom zabránila. ,,Zayn, no ták," smiala som sa, keď sa mi snažil zhodiť tričko, a ja som mu vtom bránila. Bolo to celkom komické. ,,Ale ja... dobre dobre, choď už, lebo ťa nepustím," rýchlosťou blesku som si dala nohavice a zobrala mobil a tie také veci. Dole som sa rozlúčila s dievčatami aj so Zaynovou mamkou a ockom. Všetkých som ich objala. Dole prišiel aj Zayn. Všetci odišili a my sme tam boli sami. Bozkávali sme sa. ,,Wait, idem s tebou, aby sa ti zase niečo podobné nestalo," povedal Zayn. Nestihla som protestovať, lebo ma už ťahal vonku. Celý čas sme boli ticho. Nebolo to trápne ticho, ale príjemne, kde sme si dokonale rozumeli, aj bez slov. Keď sme boli už pred našim domom Zayn ma znova pobozkal. A znovu. Zas. Mňám, má neuveriteľne sladke pery. A nie je to tou nutelou. :D. Objala som ho. Nechcel ma pustiť. ,,Milujem ťa, dávaj si pozor," pobozkala som ho. ,,Ja teba tiež, ty si daj pozor," ešte raz ma pobozkal a potom už odišiel. Doma som sa osprchovala a začala upratovať.
Po dokončení upratovania som si dala ďalšiu sprchu. Bola som celá spotená. Skončila som asi o druuhej poodbede a to som začala pratať o jedenástej. Áno, taký bordel sme mali. Keď som bola so svojím dielom spokojná sadla som si pred telku. Išla nejaká super komédia. Tak som sa nenasmiala na žiadnom filme. Nikdy. Tak ma bolelo brucho. Mala som pocit, že som celý deň bola v posilke. O štvrtej niekto zazvonil. Šla som otvoriť. Stál tam ocko. ,,Oci!" skríkla som a hodila som sa mu okolo krku. ,,Dcérka," obíjmal ma, ,,ako sa máš?" usmial sa. ,,Výborne, a ty?" pomohla som mu z kuframi, ktorých mal viac než dosť. ,,Ja som v celkom dobrej nálade," zobliekol si kabát. ,,Oci, musíme sa porozprávať," ukázala som mu na gauč. Nech si tam sadne. ,,Hovor," usmial sa.
piatok 20. apríla 2012
My dream come true č. 5 2/2
Naty
Keď sme dojedli šli sme sa obliecť. Ja som si dala čierne roztrhané nohavice a zelenú baseballovú mikinu. Zayn mal džíny a nejakú modrú bundu. -Modrá- jeho farba. Čo narobíte. Moja je zelená. Stále sa hádame, ktorá je krajšia. A just, vždý vyhrá zelená. Mám dobrý vplyv. Som úžasná! :D. ,,Zlatko, ideš už?" opýtala som sa Zayna. Viete zvyčajne chalani naháňaju babi nech si pohnú, ale v našom prípade musím naháňať Zayna ja. Akože... serte na to:D! ,,Už,už," zakričal a počula som, ako niečo spadlo, ,,oh, shit," zanádaval si. Nevadí. ,,Čo sa stalo?" spýtala som sa zo smiechom. ,,Nič, nič," zbehol dole schodmi. ,,Nestresuj," pobozkal ma. ,,Som nervózny," usmial sa. ,,Z čoho?" smiala som sa. Stále. ,,Vieš musím vyzerať dobre," žmurkol na mňa. ,,No zrazu, poznáme sa už dlho a ty teraz," začala som podpichovať. Zbožňujem to. ,,No dovoľ, ja som krásny," povedal povýšeneckým hlasom. ,,Malik, nie si slávny ešte ani jeden deň a už si prehnane namyslený," šťúchla som doňho. ,,Prestaň," odul spodnú peru. Dala som mu pusu. ,,Musím ťa krotiť," usmiala som sa. ,,Jop, do budeš musieť," pobozkal ma.
Naša prechádzka bola viac než úžasná. Buď sme sa smiali, alebo bozkávali, objímali, rozprávali. Boli sme vonku asi dve hodiny. Á! Zabudla som. Boli aj hádky. Ale to takéto: Kto koho ľúbi viac. Kto ma lepšie vlasy a kto lepšie varí. No ďalej nebudem rozpisovať, boli by sme tu do rána.
O týždeň - deň konkurzu - Zayn
Dnes je deň D. Dnes idem na konkurz. Som úplne nervózny. Neviem. Bojím sa? Mám trému? - tú určite mám a tak rýchlo neopadne. Jediné čo má drží je Naty. Moja Naty. Neviem, čo by som robil, kebyže je tu nemám. Asi by som dostal kolabs. Záchvat. Netuším. Upokojuje ma, len prítomnosť Naty a mojej rodiny. Na konkurz ideme v zotave : Ja, Naty, Mama, Sestry bože to bude päť žien a ja jediný chlap. Panebože! Ale čo už, ocko ísť kvôli práci nemohol. Nevadí. Zvládneme to. Celú cestu v aute som bol nervózny. Naty sa na mňa iba usmievala a stále mi pošepla ,,Ty to zvládneš, ver si. Ja ti verím," tieto slová ma vždy pohnali dopredu. Vedel som, že to myslí zo srdca. Nikdy ju nechcem stratiť. Držal som ju za ruku a niekedy od nervozity tak stlačal, že zastonala. ,,Ježíš, prepáč," pokrútila hlavou a usmiala sa. No keď som to urobil druhykrát, tak som si zaslúžil poznámku: ,,Malik, na čo si sa hlásil, keď tak stresuješ, odtrhneš mi ruku," šúchala si ruku a vražedne na mňa pozerala. ,,Prepáč, ale ja som neskutočne nervózny, máš pravdu, na čo som sa hlásil," pozrel som sa do zeme. Naty mi zdvihla hlavu a pošepkala: ,,Prepáč."
Naty
Zayn je nenormálne nesústredený. Držala som ho za ruku, no niekedy ho tak striaslo, že mi nenormálne silno stislo ruku. Bolelo to. Prvýkrat som sa trochu pochlapila, ale druuhýkrat ma to už silno zabolelo. ,,Malik, na čo si sa hlásil, keď tak stresuješ, odtrhneš mi ruku," keď som dopovedala, uvedomila som si, že som povedala blbosť, a teraz? Teraz už ho zo stresu nedostanem. Wrr. ,,Prepáč, ale ja som neskutočne nervózny, máš pravdu, na čo som sa hlásil," vidíte, ako ho poznám. Som najväčší idiot na svete. Zapozeral sa do zeme. Áájeje. Toto, keď robí, tak to nie je moc dobré znamenie. Zmohla som sa len na: ,,Sorry."
Boli sme už na mieste konania. Zayn sa išiel zapísať. A viete blá.blá,blá. (Nechce sa mi rozpisovať:D)
Zayn odspieval pesničku viac než úžasne. Bola som naňho pyšná. Zaslúžil si tri - krát áno. S Doniyou sme skákali radosťou. Keď už prišiel k nám. Vyobjímal nás všetky, no ja som si zalúžila ja pusinku. ,,Ja som ti hovorila, že to zvládneš, bol si skvelý, ľúbim ťa," dala som mu pusu na líčko. ,,Ja ti ďakujem, bez teba by som to nezvládol," usmial sa. Za odmenu sme šli do cukrárne. Dali sme si nejaký koláč. Dohodli sme sa, že dnes prespím u Zayna. Zaslúži si to! :)
Keď sme dojedli šli sme sa obliecť. Ja som si dala čierne roztrhané nohavice a zelenú baseballovú mikinu. Zayn mal džíny a nejakú modrú bundu. -Modrá- jeho farba. Čo narobíte. Moja je zelená. Stále sa hádame, ktorá je krajšia. A just, vždý vyhrá zelená. Mám dobrý vplyv. Som úžasná! :D. ,,Zlatko, ideš už?" opýtala som sa Zayna. Viete zvyčajne chalani naháňaju babi nech si pohnú, ale v našom prípade musím naháňať Zayna ja. Akože... serte na to:D! ,,Už,už," zakričal a počula som, ako niečo spadlo, ,,oh, shit," zanádaval si. Nevadí. ,,Čo sa stalo?" spýtala som sa zo smiechom. ,,Nič, nič," zbehol dole schodmi. ,,Nestresuj," pobozkal ma. ,,Som nervózny," usmial sa. ,,Z čoho?" smiala som sa. Stále. ,,Vieš musím vyzerať dobre," žmurkol na mňa. ,,No zrazu, poznáme sa už dlho a ty teraz," začala som podpichovať. Zbožňujem to. ,,No dovoľ, ja som krásny," povedal povýšeneckým hlasom. ,,Malik, nie si slávny ešte ani jeden deň a už si prehnane namyslený," šťúchla som doňho. ,,Prestaň," odul spodnú peru. Dala som mu pusu. ,,Musím ťa krotiť," usmiala som sa. ,,Jop, do budeš musieť," pobozkal ma.
Naša prechádzka bola viac než úžasná. Buď sme sa smiali, alebo bozkávali, objímali, rozprávali. Boli sme vonku asi dve hodiny. Á! Zabudla som. Boli aj hádky. Ale to takéto: Kto koho ľúbi viac. Kto ma lepšie vlasy a kto lepšie varí. No ďalej nebudem rozpisovať, boli by sme tu do rána.
O týždeň - deň konkurzu - Zayn
Dnes je deň D. Dnes idem na konkurz. Som úplne nervózny. Neviem. Bojím sa? Mám trému? - tú určite mám a tak rýchlo neopadne. Jediné čo má drží je Naty. Moja Naty. Neviem, čo by som robil, kebyže je tu nemám. Asi by som dostal kolabs. Záchvat. Netuším. Upokojuje ma, len prítomnosť Naty a mojej rodiny. Na konkurz ideme v zotave : Ja, Naty, Mama, Sestry bože to bude päť žien a ja jediný chlap. Panebože! Ale čo už, ocko ísť kvôli práci nemohol. Nevadí. Zvládneme to. Celú cestu v aute som bol nervózny. Naty sa na mňa iba usmievala a stále mi pošepla ,,Ty to zvládneš, ver si. Ja ti verím," tieto slová ma vždy pohnali dopredu. Vedel som, že to myslí zo srdca. Nikdy ju nechcem stratiť. Držal som ju za ruku a niekedy od nervozity tak stlačal, že zastonala. ,,Ježíš, prepáč," pokrútila hlavou a usmiala sa. No keď som to urobil druhykrát, tak som si zaslúžil poznámku: ,,Malik, na čo si sa hlásil, keď tak stresuješ, odtrhneš mi ruku," šúchala si ruku a vražedne na mňa pozerala. ,,Prepáč, ale ja som neskutočne nervózny, máš pravdu, na čo som sa hlásil," pozrel som sa do zeme. Naty mi zdvihla hlavu a pošepkala: ,,Prepáč."
Naty
Zayn je nenormálne nesústredený. Držala som ho za ruku, no niekedy ho tak striaslo, že mi nenormálne silno stislo ruku. Bolelo to. Prvýkrat som sa trochu pochlapila, ale druuhýkrat ma to už silno zabolelo. ,,Malik, na čo si sa hlásil, keď tak stresuješ, odtrhneš mi ruku," keď som dopovedala, uvedomila som si, že som povedala blbosť, a teraz? Teraz už ho zo stresu nedostanem. Wrr. ,,Prepáč, ale ja som neskutočne nervózny, máš pravdu, na čo som sa hlásil," vidíte, ako ho poznám. Som najväčší idiot na svete. Zapozeral sa do zeme. Áájeje. Toto, keď robí, tak to nie je moc dobré znamenie. Zmohla som sa len na: ,,Sorry."
Boli sme už na mieste konania. Zayn sa išiel zapísať. A viete blá.blá,blá. (Nechce sa mi rozpisovať:D)
Zayn odspieval pesničku viac než úžasne. Bola som naňho pyšná. Zaslúžil si tri - krát áno. S Doniyou sme skákali radosťou. Keď už prišiel k nám. Vyobjímal nás všetky, no ja som si zalúžila ja pusinku. ,,Ja som ti hovorila, že to zvládneš, bol si skvelý, ľúbim ťa," dala som mu pusu na líčko. ,,Ja ti ďakujem, bez teba by som to nezvládol," usmial sa. Za odmenu sme šli do cukrárne. Dali sme si nejaký koláč. Dohodli sme sa, že dnes prespím u Zayna. Zaslúži si to! :)
nedeľa 15. apríla 2012
My dream come true č. 5 1/2 :)
Naty
Keď sme oddychovali na posteli som sa opýtala Zayna: ,,Zlatko, čo bude s nami, ak postúpiš ďalej?" Zayn sa posadil na posteľ (pred tým ležal:D) ,,Nats, keď postúpim, postúpim. Budeme spolu," pobozkal ma. ,,Ale ja sa bojím, bojím sa že na mňa budeš kašľať, budem ti ukradnutá," v očiach ma nepríjemne začali štípať slzy. ,,Nie láska, nikdy. Nedopustím to, milujem ťa," pritiahol si ma bližšie a pobozkal do vlasov. Hladkal ma po chrbte a spieval mi. Ani jednému z nás sa nechcelo vstávať, tak sme ostali v posteli. (http://www.youtube.com/watch?v=PoTEnaAI9Fo&ob=av2e) ,,Nats, pôjdeme zajtra niekde? Je sobota, nebudeme predsa doma, ale samozrejme ak ti je lepšie," prerušil ticho Zayn. ,,Je mi fájn, môžeme ísť, ale kam?" opýtala som sa. ,,Len tak sa prejsť, čo ty na to?" pobozkal ma do vlasov. ,,Hm, dobrý nápad," usmiala som sa a pobozkala som ho. Do toho bozku som dala, všetko čo som cítila. Lásku, nehu, túžbu, radosť. Všetko. Konečne som šťastná. Z našich bozkov nás vytrhol môj drbnutý mobil. Wrr!
,,Prosím,"
,,Ahoj dcérka, ako sa cítiš?"
,,Ahoj mami, je mi skvele," usmiala som sa na Zayna. Ten sa zasmial. Tak s chuti.
,,To som rada, počuj ocko príde na budúcu nedeľu a ja až v pondelok, vydržíš to?",,Samozrejme, že to vydržím," popravde naši boli často preč, niekedy som ich nechápala. Prišli domov ani sa pomaly nepozdravili. Akože oni dvaja navzájom. Mám pocit, že medzi nimi nie je všetko v poriadku. Neriešim to. Ak medzi nimi niečo bude povedia mi to, nie?
,,Dobre, musím končiť, maj sa," povedala mama a hneď zložila. Aj keď už zložila ešte som povedala ,,Ahoj."
,,Všetko v poriadku, zlatko?" opýtal sa Zayn. ,,Jasné, všetko je v poriadku, len mama príde až na budúci pondelok a otec v nedeľu," pousmiala som sa.
Zayn
Z našich bozkov nás vytrhol mobil Naty. Mal som chuť vyhodiť ho z okna. Volala jej mama. Keď zložila bola taká smutná, nechápal som. ,,Všetko v poriadku, zlatko?" spýtal som sa. ,,Jasné, všetko je v poriadku, len mama príde až na budúci pondelok a otec v nedeľu," snažila sa o úsmev. Vedel som, že ju niečo trápi. ,,Zlatko, poznám ťa už dosť dlho na to, aby som vedel, že ti niečo je, takže sa ma tu nepokúšaj presviedčať o opaku," chytil som jej tvár do svojich dlaní. Videl som jej v očiach slzy. ,,Ja len, niečo nie je medzi mamou a otcom v poriadku, nerozprávajú sa, nič," utrel som jej slzy, ktoré sa jej kotúľali po líciach. ,,Neplač, nerob predčasné závery, maju len veľa práce," objal som ju. ,,Možno máš pravdu," zapozeral som sa do jej modrých očí. ,,Ja ju mám vždy," usmial som sa. ,,Kiežby aj teraz," dala mi pusu. ,,Milujem ťa, Nats," pobozkal som ju a jemne na ňu ľahol. Bolouž veľa hodín a boli sme už dosť unavený, tak sme zaspali.
Ráno - Naty
(http://www.youtube.com/watch?NR=1&v=JRfuAukYTKg&feature=endscreen)
Ráno som sa zobudila, a ako zákon schválnosti aj Zayn so mnou naraz. ,,Hh, dobré ránko," usmial sa Zayn. ,,Bré, ako si sa vyspal?" pobozkala som ho na líce. ,,S tebou? Najlepšie," chcel ma pobozkať, ale odtiahla som sa. ,,Ranná hygiena," usmiala som sa a šla som do sprchy. ,,Ženy," zachechtol sa. Vyplazila som mu jazyk. Umyla som sa, rozčesala som si vlasy. Keď som prišla do izby Zayn tam už nebol. Obliekla som sa a šla dole do kuchyne. Tam sa už vo veľkom varili raňajky. ,,Čo to tu stváraš?" objala som ho zo zadu a dala pusu na krk. ,,Pripravujem ti raňajky," otočil sa ku mne a pobozkal ma. ,,Ďakujem veľmi pekne," usmiala som sa naňho. ,,Zbožňujem ťa," povedal mi Zayn a ja som vybuchla smiechom. ,,Čo ti je?" pozeral na mňa nechápavo Zayn. ,,Nič, len že," zase som sa rozosmiala, ,,nič, nič," usmiala som sa a pobozkala ho. ,,Ja ťa žeriem," povedala som mu a zakúsila som mu do pery. Usmial sa a pokračoval vo varení. Čo to bolo? Ani sama neviem, nedá sa popísať. Ááá, už viem bol to hemendex. ( :D ) ,,Dobrú chuť, dúfam že ti to bude chutiť," povedal mi Zayn.Usmiala som sa. ,,Všetko, čo je od teba mi bude chutiť, to dobre vieš," pobozkal ma. Bože tie jeho pery. ,,Ďakujem, no aké to je?" opýtal sa. No vyzeralo to hrozne, ale chutilo neuverietľne. ,,Vynikajúce, ako vždy," usmiala som sa. ,,Som rád," usmial sa a spoločne sme dojedli naše raňajky.
Keď sme oddychovali na posteli som sa opýtala Zayna: ,,Zlatko, čo bude s nami, ak postúpiš ďalej?" Zayn sa posadil na posteľ (pred tým ležal:D) ,,Nats, keď postúpim, postúpim. Budeme spolu," pobozkal ma. ,,Ale ja sa bojím, bojím sa že na mňa budeš kašľať, budem ti ukradnutá," v očiach ma nepríjemne začali štípať slzy. ,,Nie láska, nikdy. Nedopustím to, milujem ťa," pritiahol si ma bližšie a pobozkal do vlasov. Hladkal ma po chrbte a spieval mi. Ani jednému z nás sa nechcelo vstávať, tak sme ostali v posteli. (http://www.youtube.com/watch?v=PoTEnaAI9Fo&ob=av2e) ,,Nats, pôjdeme zajtra niekde? Je sobota, nebudeme predsa doma, ale samozrejme ak ti je lepšie," prerušil ticho Zayn. ,,Je mi fájn, môžeme ísť, ale kam?" opýtala som sa. ,,Len tak sa prejsť, čo ty na to?" pobozkal ma do vlasov. ,,Hm, dobrý nápad," usmiala som sa a pobozkala som ho. Do toho bozku som dala, všetko čo som cítila. Lásku, nehu, túžbu, radosť. Všetko. Konečne som šťastná. Z našich bozkov nás vytrhol môj drbnutý mobil. Wrr!
,,Prosím,"
,,Ahoj dcérka, ako sa cítiš?"
,,Ahoj mami, je mi skvele," usmiala som sa na Zayna. Ten sa zasmial. Tak s chuti.
,,To som rada, počuj ocko príde na budúcu nedeľu a ja až v pondelok, vydržíš to?",,Samozrejme, že to vydržím," popravde naši boli často preč, niekedy som ich nechápala. Prišli domov ani sa pomaly nepozdravili. Akože oni dvaja navzájom. Mám pocit, že medzi nimi nie je všetko v poriadku. Neriešim to. Ak medzi nimi niečo bude povedia mi to, nie?
,,Dobre, musím končiť, maj sa," povedala mama a hneď zložila. Aj keď už zložila ešte som povedala ,,Ahoj."
,,Všetko v poriadku, zlatko?" opýtal sa Zayn. ,,Jasné, všetko je v poriadku, len mama príde až na budúci pondelok a otec v nedeľu," pousmiala som sa.
Zayn
Z našich bozkov nás vytrhol mobil Naty. Mal som chuť vyhodiť ho z okna. Volala jej mama. Keď zložila bola taká smutná, nechápal som. ,,Všetko v poriadku, zlatko?" spýtal som sa. ,,Jasné, všetko je v poriadku, len mama príde až na budúci pondelok a otec v nedeľu," snažila sa o úsmev. Vedel som, že ju niečo trápi. ,,Zlatko, poznám ťa už dosť dlho na to, aby som vedel, že ti niečo je, takže sa ma tu nepokúšaj presviedčať o opaku," chytil som jej tvár do svojich dlaní. Videl som jej v očiach slzy. ,,Ja len, niečo nie je medzi mamou a otcom v poriadku, nerozprávajú sa, nič," utrel som jej slzy, ktoré sa jej kotúľali po líciach. ,,Neplač, nerob predčasné závery, maju len veľa práce," objal som ju. ,,Možno máš pravdu," zapozeral som sa do jej modrých očí. ,,Ja ju mám vždy," usmial som sa. ,,Kiežby aj teraz," dala mi pusu. ,,Milujem ťa, Nats," pobozkal som ju a jemne na ňu ľahol. Bolouž veľa hodín a boli sme už dosť unavený, tak sme zaspali.
Ráno - Naty
(http://www.youtube.com/watch?NR=1&v=JRfuAukYTKg&feature=endscreen)
Ráno som sa zobudila, a ako zákon schválnosti aj Zayn so mnou naraz. ,,Hh, dobré ránko," usmial sa Zayn. ,,Bré, ako si sa vyspal?" pobozkala som ho na líce. ,,S tebou? Najlepšie," chcel ma pobozkať, ale odtiahla som sa. ,,Ranná hygiena," usmiala som sa a šla som do sprchy. ,,Ženy," zachechtol sa. Vyplazila som mu jazyk. Umyla som sa, rozčesala som si vlasy. Keď som prišla do izby Zayn tam už nebol. Obliekla som sa a šla dole do kuchyne. Tam sa už vo veľkom varili raňajky. ,,Čo to tu stváraš?" objala som ho zo zadu a dala pusu na krk. ,,Pripravujem ti raňajky," otočil sa ku mne a pobozkal ma. ,,Ďakujem veľmi pekne," usmiala som sa naňho. ,,Zbožňujem ťa," povedal mi Zayn a ja som vybuchla smiechom. ,,Čo ti je?" pozeral na mňa nechápavo Zayn. ,,Nič, len že," zase som sa rozosmiala, ,,nič, nič," usmiala som sa a pobozkala ho. ,,Ja ťa žeriem," povedala som mu a zakúsila som mu do pery. Usmial sa a pokračoval vo varení. Čo to bolo? Ani sama neviem, nedá sa popísať. Ááá, už viem bol to hemendex. ( :D ) ,,Dobrú chuť, dúfam že ti to bude chutiť," povedal mi Zayn.Usmiala som sa. ,,Všetko, čo je od teba mi bude chutiť, to dobre vieš," pobozkal ma. Bože tie jeho pery. ,,Ďakujem, no aké to je?" opýtal sa. No vyzeralo to hrozne, ale chutilo neuverietľne. ,,Vynikajúce, ako vždy," usmiala som sa. ,,Som rád," usmial sa a spoločne sme dojedli naše raňajky.
sobota 14. apríla 2012
My dream come true č. 4 :)
Naty
Konečne doma. Už ma nebavilo byť zavretá medzi štyrmi stenami. Naši išli preč. Otec do Ameriky a mama išla do Španielska. Obidvaja na služobky. Zayn ma nechcel nechať samu, tak prespával u mňa. Do školy som nechodila. Veď v utorok ma pustili a dali mi ospravedlnienku do školy, že mám ostať do konca týždňa doma. Zayn sa o mňa staral, ako len vedel. Hovoril mi všetko čo bolo v škole, varil mi, no proste lepšieho kamaráta mať nemôžete. Zayn sa v piatok vrátil zo školy a bol strašne šťastný. Prečo?
,,Naty, neuveríš mi. Prišiel mi list z X- factoru. Idem tam," začal kričať a hneď sa mi hodil do náručia. ,,To je skvelé, gratulujem," obíjmala som ho a hladkala po chrbte. ,,Pôjdeš tam so mnou, však?" to čo mal v očiach ani neviem popísať. Očakávanie, strach, radosť, prosba. Bol šťastný. ,,Čo je to za otázku, jasné, že pôjdem. Už som ti to hovorila," usmiala som sa. Znova ma objal. ,,Ďakujem."
,,Za čo mi ďakuješ?" hodila som naňho spýtavý pohľad. ,,Za všetko," môj nechápavy pohľad musel vyzerať debilne, ale ja som nechápala. ,,Skôr ja by som ti mala ďakovať za všetko, pozri čo pre mňa robíš, pomohol si mi, strašne, ja ti ďakujem," usmiala som sa. Ale čo urobil Zayn. Pobozkal ma. Najprv som sa chcela odtiahnúť, no potom sa mi to zapáčilo. Spolupracovala som. Bozkávali sme sa asi päť minút. Potom som sa odtiahla. ,,Prepáč ja-a-a, ja nechcel som," pokrútila som hlavou. ,,To je v pohode, ja mám na tom rovnaký podieľ viny," snažila som sa ho upokojiť. ,,Prepáč, ja nechcem skaziť naše priateľstvo," začal panikáriť. ,,Nič sa neskazí, to sa občas stane," ako som povedala, Zayn ma znova pobozkal. Ja asi som sa zaľúbila. ,,Naty, ja k tebe cítim viac, ako priateľtvo, prepáč," hovoril Zayn, ale stále ma bozkával. Usmiala som sa a pokračovala som. ,,Ja ťa mám tiež radšej," Zayn si ma zobral na ruky a odniesol do mojej izby.
Zayn
Neľutujem, čo som urobil, lebo je to vec, ktorú som urobiť chcel. Pobozkal som ju a ona? Ona ma bozkávala. Myslel som, že ma pošle do čerta, ale ona spolupracovala. ,,Prepáč ja-a-a, ja nechcel som," neviem, čo trepem. Chcel som to. ,,To je v pohode, ja mám na tom rovnaký podieľ viny," takže priznáva, že sa jej to páčilo. ,,Prepáč, ja nechcem skaziť naše priateľstvo," nechcel som znieť vystrašne, ale bál som sa. ,,Nič sa neskazí, to sa občas stane," pobozkal som ju. Znovu a znovu. ,,Naty, ja k tebe cítim viac, ako priateľtvo, prepáč," hovoril som jej pomedzi bozky. ,,Ja ťa mám tiež radšej," zahrialo ma pri srdci. Som si dokonalé istý, že ju ľúbim. Veď priateľstvo medzi dievčaťom a chlapcom neexistuje. Vždy sa jeden z nich zamiluje. A tak je to v našom prípade. (http://www.youtube.com/watch?v=4JipHEz53sU&feature=relmfu) Zobral som si ju na ruky a odniesol do izby. Jemne som ju položil na posteľ a ľahol k nej. Bozkávali sme sa, ale s tých nežných bozkov sa stali vášnive bozky. Boj našich jazykov sa stále stupňoval a ani ja ani Naty sme prestať nechceli. ,,Ľúbim ťa, Naty,prisahám," usmial som sa. A znova prisal jej pery na moje. ,,Zayn, ak môžem byť úprimna, ja som zaľúbena už dlho," keby vedela, že ja ju ľúbim už od 12. ,,Ja budem tiež úprimny, ja ťa milujem už strašne dlho, niečo okolo štyroch rokov," prevalila sa na mňa. ,,Prečo si mi to nepovedal, skôr?" usmiala sa. ,,No lebo, bál som sa, žeby sa skončilo naše priateľstvo a to by som nemohol dopustiť," vysvetlil som jej. Usmiala sa a znova sa začal boj našich jazykov.
Naty
Len tak sme ležali na posteli, hrali sme sa s našími prstami, smiali sa a rozprávali. Občas sme sa pobozkali. Ja som neuveriteľne šťastná, že som mu konečne povedala o svojich citoch, ktoré ku nemu prechovávam už tri roky. Nemôžem uverieť, že on je do mňa zaľúbeny štyri roky a nič mi nepovedal. Konečne som šťastná. ,,Zayn, kedy sa koná X- factor?" spýtala som sa. ,,Nabudúci týždeň v sobotu," hral sa mi z vlasmi a ja som mu ležala na hrudi. ,,Dobre, nie si hladný?" prikývol. Zišli sme dole a urobili si večeru. Všetko som zjedla zase dokonalé. ,,Zayn, prečo vieš variť lepšie, ako ja?" zasmial sa nad mojou poznámkou a len mykol plecami. ,,Ale ty si v mnohých iných veciac lepšia, ako ja," usmial sa. ,,Hmm, príklad?" ,,Učíš sa lepšie, si silnejšia ako ja, myslím vnútorne, si krajšia, zábavnejšia a mohol by som pokračovať do rána," slzy sa mi tlačili do očí. ,,Zabudol si, som citlivejšia, ako ty, ale to je zlé," utrela som si slzu, ktorá sa vybrala na výlet. ,,Zlatko, neplač, mne sa páči, že si citlivá je to sexy," buchla som ho do ramena, najsilnejšie, ako som to vedela. ,,Dobre, musím uznať, že si silnejšia aj vonkajšie," zaslúžil si za to druhú päsťovku do ramena. ,,Auu, veď čo som povedal?" usmial sa a hladkal si svoje rameno. ,,Nič," odfrkla som. ,,Nebuď urazená," dal mi pusu na líce. ,,Nie som," povedala som mu a začala ho nenásytne bozkávať. Skončili sme v posteli...
Konečne doma. Už ma nebavilo byť zavretá medzi štyrmi stenami. Naši išli preč. Otec do Ameriky a mama išla do Španielska. Obidvaja na služobky. Zayn ma nechcel nechať samu, tak prespával u mňa. Do školy som nechodila. Veď v utorok ma pustili a dali mi ospravedlnienku do školy, že mám ostať do konca týždňa doma. Zayn sa o mňa staral, ako len vedel. Hovoril mi všetko čo bolo v škole, varil mi, no proste lepšieho kamaráta mať nemôžete. Zayn sa v piatok vrátil zo školy a bol strašne šťastný. Prečo?
,,Naty, neuveríš mi. Prišiel mi list z X- factoru. Idem tam," začal kričať a hneď sa mi hodil do náručia. ,,To je skvelé, gratulujem," obíjmala som ho a hladkala po chrbte. ,,Pôjdeš tam so mnou, však?" to čo mal v očiach ani neviem popísať. Očakávanie, strach, radosť, prosba. Bol šťastný. ,,Čo je to za otázku, jasné, že pôjdem. Už som ti to hovorila," usmiala som sa. Znova ma objal. ,,Ďakujem."
,,Za čo mi ďakuješ?" hodila som naňho spýtavý pohľad. ,,Za všetko," môj nechápavy pohľad musel vyzerať debilne, ale ja som nechápala. ,,Skôr ja by som ti mala ďakovať za všetko, pozri čo pre mňa robíš, pomohol si mi, strašne, ja ti ďakujem," usmiala som sa. Ale čo urobil Zayn. Pobozkal ma. Najprv som sa chcela odtiahnúť, no potom sa mi to zapáčilo. Spolupracovala som. Bozkávali sme sa asi päť minút. Potom som sa odtiahla. ,,Prepáč ja-a-a, ja nechcel som," pokrútila som hlavou. ,,To je v pohode, ja mám na tom rovnaký podieľ viny," snažila som sa ho upokojiť. ,,Prepáč, ja nechcem skaziť naše priateľstvo," začal panikáriť. ,,Nič sa neskazí, to sa občas stane," ako som povedala, Zayn ma znova pobozkal. Ja asi som sa zaľúbila. ,,Naty, ja k tebe cítim viac, ako priateľtvo, prepáč," hovoril Zayn, ale stále ma bozkával. Usmiala som sa a pokračovala som. ,,Ja ťa mám tiež radšej," Zayn si ma zobral na ruky a odniesol do mojej izby.
Zayn
Neľutujem, čo som urobil, lebo je to vec, ktorú som urobiť chcel. Pobozkal som ju a ona? Ona ma bozkávala. Myslel som, že ma pošle do čerta, ale ona spolupracovala. ,,Prepáč ja-a-a, ja nechcel som," neviem, čo trepem. Chcel som to. ,,To je v pohode, ja mám na tom rovnaký podieľ viny," takže priznáva, že sa jej to páčilo. ,,Prepáč, ja nechcem skaziť naše priateľstvo," nechcel som znieť vystrašne, ale bál som sa. ,,Nič sa neskazí, to sa občas stane," pobozkal som ju. Znovu a znovu. ,,Naty, ja k tebe cítim viac, ako priateľtvo, prepáč," hovoril som jej pomedzi bozky. ,,Ja ťa mám tiež radšej," zahrialo ma pri srdci. Som si dokonalé istý, že ju ľúbim. Veď priateľstvo medzi dievčaťom a chlapcom neexistuje. Vždy sa jeden z nich zamiluje. A tak je to v našom prípade. (http://www.youtube.com/watch?v=4JipHEz53sU&feature=relmfu) Zobral som si ju na ruky a odniesol do izby. Jemne som ju položil na posteľ a ľahol k nej. Bozkávali sme sa, ale s tých nežných bozkov sa stali vášnive bozky. Boj našich jazykov sa stále stupňoval a ani ja ani Naty sme prestať nechceli. ,,Ľúbim ťa, Naty,prisahám," usmial som sa. A znova prisal jej pery na moje. ,,Zayn, ak môžem byť úprimna, ja som zaľúbena už dlho," keby vedela, že ja ju ľúbim už od 12. ,,Ja budem tiež úprimny, ja ťa milujem už strašne dlho, niečo okolo štyroch rokov," prevalila sa na mňa. ,,Prečo si mi to nepovedal, skôr?" usmiala sa. ,,No lebo, bál som sa, žeby sa skončilo naše priateľstvo a to by som nemohol dopustiť," vysvetlil som jej. Usmiala sa a znova sa začal boj našich jazykov.
Naty
Len tak sme ležali na posteli, hrali sme sa s našími prstami, smiali sa a rozprávali. Občas sme sa pobozkali. Ja som neuveriteľne šťastná, že som mu konečne povedala o svojich citoch, ktoré ku nemu prechovávam už tri roky. Nemôžem uverieť, že on je do mňa zaľúbeny štyri roky a nič mi nepovedal. Konečne som šťastná. ,,Zayn, kedy sa koná X- factor?" spýtala som sa. ,,Nabudúci týždeň v sobotu," hral sa mi z vlasmi a ja som mu ležala na hrudi. ,,Dobre, nie si hladný?" prikývol. Zišli sme dole a urobili si večeru. Všetko som zjedla zase dokonalé. ,,Zayn, prečo vieš variť lepšie, ako ja?" zasmial sa nad mojou poznámkou a len mykol plecami. ,,Ale ty si v mnohých iných veciac lepšia, ako ja," usmial sa. ,,Hmm, príklad?" ,,Učíš sa lepšie, si silnejšia ako ja, myslím vnútorne, si krajšia, zábavnejšia a mohol by som pokračovať do rána," slzy sa mi tlačili do očí. ,,Zabudol si, som citlivejšia, ako ty, ale to je zlé," utrela som si slzu, ktorá sa vybrala na výlet. ,,Zlatko, neplač, mne sa páči, že si citlivá je to sexy," buchla som ho do ramena, najsilnejšie, ako som to vedela. ,,Dobre, musím uznať, že si silnejšia aj vonkajšie," zaslúžil si za to druhú päsťovku do ramena. ,,Auu, veď čo som povedal?" usmial sa a hladkal si svoje rameno. ,,Nič," odfrkla som. ,,Nebuď urazená," dal mi pusu na líce. ,,Nie som," povedala som mu a začala ho nenásytne bozkávať. Skončili sme v posteli...
piatok 13. apríla 2012
My dream come true č. 3 :)
Zayn
Rozhodol som sa, že jej to dnes poviem. Poviem jej, že som sa prihlásil do X-factoru. Chcem vedieť, ako zareaguje. Dotiahol som ju do mojej izby. ,,Naty, chcem ti niečo povedať, neviem ako to zoberieš, ale," nadýchol som sa, ,,prihlásil som sa do X-factoru," zavrel som oči a kusol do pery. Bál som sa odpovede.
,,Zayn, to je úžasné, od kedy ťa poznám si tam chcel ísť, gratulujem," objala ma. Ani neviem, čoho som sa bál. Sme predsa kamaráti. ,,Fúú, ani neviem, prečo som sa bál," usmial som sa. ,,A čoho si sa bál?" spýtala sa. ,,No, že ako zareaguješ," ájeje. Jedno obočie hore. ,,Zayn, sme kamaráti, prečo by si sa mal báť mojej odpovede, pamätáš, keď sme sa spoznali, dali sme si sľub, že tu budeme vždy jeden pre druhého," vtedy som si spomenul.Keď mi do života vstúpila Naty.
Mali sme desať. Každý deň sme sa chodili hrať na ihrisko. Raz sme našli niečo, ako tajné miesto. Bolo to v nejakom parku. Dohodli sme sa, že toto bude navždy naše tajné miesto. Chodili sme sa tam 'tajne' hrať. Raz sme si tam zobrali myslím, že nejaké kamene, alebo čo. Sadli sme si oproti sebe a kamene okolo nás, vtedy sme si sľúbili, že budeme navždy kamarátmi, a že budeme pri sebe stáť, vždy. Kedykoľvek a kdekoľvek. NIKDY nezabudnem na ten najlepší vek. Keď nám boli ukradnutí všetci v škole a boi sme iba my. Ja a Naty. Nikto iní.
Z môjho myslenia ma vytrhla Naty. ,,Hej, zem volá Zayna. Na čo myslíš?" usmiala sa. Spomínal som, že ma krásny úsmev. Asi nie, že? To je jedno. ,,Ale rozmýšľal som, ako sme si dali ten sľub, vieš vtom našom tajnom tuneli," Naty sa rozosmiala. Začali sme sa smiať. Čo by som dal za to, aby som mal znovu desať. Ani si nedokážem predstaviť, že už mám 16. ,,Naty, ale pôjdeš tam so mnou, však?" opýtal som sa jej, keď sa už chystala na odchod. Chytila ma za ruku. ,,Zayn, jasné že pôjdem. Čo by som to bola za kamarátku?" a mala pravdu. Prikývol som. Objal som ju a už odišla z mojej izby. Viem patrí sa odprevadiť ju, ale ja som proste. Neviem tým dotykom ma omámila. Óó, nie. Nie,nie,nie. Nezamiloval som sa. Nie! Nie! Zatriasol som hlavou, aby som vyhnal všetky myšlienky.
Naty
Dole som sa rozlúčila so všetkými. Pomaly som kráčala domov. Jeden chalan ma začal otravovať. Neviem, ako sa volá, ale je z našej školy. ,,Čauko, american girl, ako sa mi máš?" hovoril a pritom žuval žuvačku a mľaskal. Bléé. ,,To nech ťa netrápi, zlatko. Prosím ťa môžeš sa vypariť, strašne by si ma potešil," zaklipala som očami. ,,Nie, kočka. Porozprávame sa," pritiahol si ma bližšie. ,,Nie nebudeme sa rozprávať, pusť ma," snažila som sa vymotať no on bol silný. Začal ma oblizovať. ,,Shit, pusť ma!" zakrirčala som z plného hrdla. ,,Nie, nepustím. Na to si až moc, sexy," začal ma obchytkávať no vtom ho niekto odomňa odtrhol. ,,Pusti ju, ešte raz sa jej dotkeš a skončíš v nemocnici, počuješ," zazjapal naňho. Stále som nevedela, kto to je. Ani hlas som nevedela rozpoznať. Neviem, prečo ale brutálne ma bolela hlava, debil musel ma udrieť. ,,Hej, si v poriadku," pokrútila som na znak nesúhlasu. Veď som ani nebola. Pred očami hmla a v hlave mi hučalo, ako keby mi tam behalo stádo slonov. Jediné, čo si pamätám je, že som odpadla. Viac nič.
Zobudila som sa v nemocnici. Prístroje okolo mňa otrasne pípali. Otočila som hlavu na pravý bok. Tam sedel Zayn. Hlavu mal v dlaniach. ,,Zayn, ja," zlihal mi hlas. Strhol sa a objal ma. ,,Prepáč mi to," rozplakal sa. Začala som ho hladiť po chrbte. ,,Za čo sa mi ospravedlňuješ, veď ty za to nemôžeš, prestaň plakať," ,,Ale pochop, ja si to neodpustím, pozri čo ti urobil," odtiahol sa a utrel si slzy. Snažila som si sadnúť no Zayn mi to nedovolil so slovami: ,,Lež, musíš si oddýchnuť," no ja som ho nepočuvala a aj tak som si sadla. No čo som tvrdohlavá. ,,Zayn, preboha živého ťa prosím, nevyčítaj si to, predsa za to nemôžeš, čo sa stalo, stalo sa. Niako to nevrátim späť," teraz som sa rozplakala ja, ,,ale najviac ma štve, že som nepoďakovala osobe, ktorá ma zachranila, myslím že to bol nejaký mužský hlas, ale kto to bol, to už neviem," utrela som si slzy a Zayn ma objal. ,,Ten chalan sa volá nejaký Jack, priezvisko netuším, ale poďakoval som mu, už aj za teba, lebo viem že ty by si ho išla hľadať, len aby si mu poďakovala," presne. To sa mi na Zaynovi páči najviac. Pozná ma. Úplne.
,,Máš pravdu, ďakujem, som rada, že ťa mám, Zayn," usmiala som sa a on ma znovu objal.
,,Nie, to ja som šťastný, že ťa mám, neviem čo by som bez teba robil, si jediná, ktorá sa so mnou rozpráva, respektíve kamaráti, mám ťa neskutočne rád," bože, až ma pichlo pri srdci. Bože nie, ja sa nemôžem zaľúbiť. Nie určite som sa nezaľúbila, len ho mám rada. Iba, ako kamaráta. Nič viac.
,,Zayn, choď domov, vyspi sa. Je už veľa hodín," no moja tvrdohlavosť sa prenáša. Teraz on prostesuje: ,,Nie nikam nejdem, budem tu a neprotestuj," sadol si na gauč a zapol telku. Výhoda, ešte že tu mám TV, lebo už by sa ten chalan od nudy podkopal. Ani neviem, ako zaspala som...
Rozhodol som sa, že jej to dnes poviem. Poviem jej, že som sa prihlásil do X-factoru. Chcem vedieť, ako zareaguje. Dotiahol som ju do mojej izby. ,,Naty, chcem ti niečo povedať, neviem ako to zoberieš, ale," nadýchol som sa, ,,prihlásil som sa do X-factoru," zavrel som oči a kusol do pery. Bál som sa odpovede.
,,Zayn, to je úžasné, od kedy ťa poznám si tam chcel ísť, gratulujem," objala ma. Ani neviem, čoho som sa bál. Sme predsa kamaráti. ,,Fúú, ani neviem, prečo som sa bál," usmial som sa. ,,A čoho si sa bál?" spýtala sa. ,,No, že ako zareaguješ," ájeje. Jedno obočie hore. ,,Zayn, sme kamaráti, prečo by si sa mal báť mojej odpovede, pamätáš, keď sme sa spoznali, dali sme si sľub, že tu budeme vždy jeden pre druhého," vtedy som si spomenul.Keď mi do života vstúpila Naty.
Mali sme desať. Každý deň sme sa chodili hrať na ihrisko. Raz sme našli niečo, ako tajné miesto. Bolo to v nejakom parku. Dohodli sme sa, že toto bude navždy naše tajné miesto. Chodili sme sa tam 'tajne' hrať. Raz sme si tam zobrali myslím, že nejaké kamene, alebo čo. Sadli sme si oproti sebe a kamene okolo nás, vtedy sme si sľúbili, že budeme navždy kamarátmi, a že budeme pri sebe stáť, vždy. Kedykoľvek a kdekoľvek. NIKDY nezabudnem na ten najlepší vek. Keď nám boli ukradnutí všetci v škole a boi sme iba my. Ja a Naty. Nikto iní.
Z môjho myslenia ma vytrhla Naty. ,,Hej, zem volá Zayna. Na čo myslíš?" usmiala sa. Spomínal som, že ma krásny úsmev. Asi nie, že? To je jedno. ,,Ale rozmýšľal som, ako sme si dali ten sľub, vieš vtom našom tajnom tuneli," Naty sa rozosmiala. Začali sme sa smiať. Čo by som dal za to, aby som mal znovu desať. Ani si nedokážem predstaviť, že už mám 16. ,,Naty, ale pôjdeš tam so mnou, však?" opýtal som sa jej, keď sa už chystala na odchod. Chytila ma za ruku. ,,Zayn, jasné že pôjdem. Čo by som to bola za kamarátku?" a mala pravdu. Prikývol som. Objal som ju a už odišla z mojej izby. Viem patrí sa odprevadiť ju, ale ja som proste. Neviem tým dotykom ma omámila. Óó, nie. Nie,nie,nie. Nezamiloval som sa. Nie! Nie! Zatriasol som hlavou, aby som vyhnal všetky myšlienky.
Naty
Dole som sa rozlúčila so všetkými. Pomaly som kráčala domov. Jeden chalan ma začal otravovať. Neviem, ako sa volá, ale je z našej školy. ,,Čauko, american girl, ako sa mi máš?" hovoril a pritom žuval žuvačku a mľaskal. Bléé. ,,To nech ťa netrápi, zlatko. Prosím ťa môžeš sa vypariť, strašne by si ma potešil," zaklipala som očami. ,,Nie, kočka. Porozprávame sa," pritiahol si ma bližšie. ,,Nie nebudeme sa rozprávať, pusť ma," snažila som sa vymotať no on bol silný. Začal ma oblizovať. ,,Shit, pusť ma!" zakrirčala som z plného hrdla. ,,Nie, nepustím. Na to si až moc, sexy," začal ma obchytkávať no vtom ho niekto odomňa odtrhol. ,,Pusti ju, ešte raz sa jej dotkeš a skončíš v nemocnici, počuješ," zazjapal naňho. Stále som nevedela, kto to je. Ani hlas som nevedela rozpoznať. Neviem, prečo ale brutálne ma bolela hlava, debil musel ma udrieť. ,,Hej, si v poriadku," pokrútila som na znak nesúhlasu. Veď som ani nebola. Pred očami hmla a v hlave mi hučalo, ako keby mi tam behalo stádo slonov. Jediné, čo si pamätám je, že som odpadla. Viac nič.
Zobudila som sa v nemocnici. Prístroje okolo mňa otrasne pípali. Otočila som hlavu na pravý bok. Tam sedel Zayn. Hlavu mal v dlaniach. ,,Zayn, ja," zlihal mi hlas. Strhol sa a objal ma. ,,Prepáč mi to," rozplakal sa. Začala som ho hladiť po chrbte. ,,Za čo sa mi ospravedlňuješ, veď ty za to nemôžeš, prestaň plakať," ,,Ale pochop, ja si to neodpustím, pozri čo ti urobil," odtiahol sa a utrel si slzy. Snažila som si sadnúť no Zayn mi to nedovolil so slovami: ,,Lež, musíš si oddýchnuť," no ja som ho nepočuvala a aj tak som si sadla. No čo som tvrdohlavá. ,,Zayn, preboha živého ťa prosím, nevyčítaj si to, predsa za to nemôžeš, čo sa stalo, stalo sa. Niako to nevrátim späť," teraz som sa rozplakala ja, ,,ale najviac ma štve, že som nepoďakovala osobe, ktorá ma zachranila, myslím že to bol nejaký mužský hlas, ale kto to bol, to už neviem," utrela som si slzy a Zayn ma objal. ,,Ten chalan sa volá nejaký Jack, priezvisko netuším, ale poďakoval som mu, už aj za teba, lebo viem že ty by si ho išla hľadať, len aby si mu poďakovala," presne. To sa mi na Zaynovi páči najviac. Pozná ma. Úplne.
,,Máš pravdu, ďakujem, som rada, že ťa mám, Zayn," usmiala som sa a on ma znovu objal.
,,Nie, to ja som šťastný, že ťa mám, neviem čo by som bez teba robil, si jediná, ktorá sa so mnou rozpráva, respektíve kamaráti, mám ťa neskutočne rád," bože, až ma pichlo pri srdci. Bože nie, ja sa nemôžem zaľúbiť. Nie určite som sa nezaľúbila, len ho mám rada. Iba, ako kamaráta. Nič viac.
,,Zayn, choď domov, vyspi sa. Je už veľa hodín," no moja tvrdohlavosť sa prenáša. Teraz on prostesuje: ,,Nie nikam nejdem, budem tu a neprotestuj," sadol si na gauč a zapol telku. Výhoda, ešte že tu mám TV, lebo už by sa ten chalan od nudy podkopal. Ani neviem, ako zaspala som...
My dream come true č. 2 :)
Natalie
Zobudila som sa a sama som neverila, že je ráno. Ležala som Zaynovi na kolenách a on chudák hlava zaklonená cez gauč. Auč. Jemne som ho zobuidla. ,,Zayn, ľahni si lebo potom s krkom nepohneš ani o milimeter, prosím," zamrvil sa a ľahol si. Ja som išla zo seba urobiť človeka. Umyla som sa, obliekla som sa a šla som sa dole najesť. Zayn stále spal. Usmiala som sa a šla som si spraviť raňajky. Konečne sobota. Žiadna škola a neánavistne pohľady. Bože, komu čo vadí, my dvaja sme kamaráti a ak nás oni nechcú nech nás nechaju napokoji. Stále myslím už len na vetu 'O dva roky maturujem, konečne vypadne zo školy, všetko bude v najväčšiom poriadku'. Stále dookola som si to opakovala. Niekedy to aj pomáhalo. Niekedy nie. Keď som sa najedla šla som si zapnúť telku. No Zayn sa aj tak nezobudil. Bolo už jedenásť hodín. Zasmiala som sa sama pre seba. Spachtoš jeden. No po chvíli sa zobudil.
,,Áááu, môj krk," zasmiala som sa. ,,Poznám to, poď sem," ukázala som na zem pred seba. Zahľadel sa na mňa pohľadom á'lá WTF? :D Prekrútila som očami. ,,Nejdem ťa zabiť, idem ti to rozmasírovať, bože môj," pokrútila som hlavou. Prikývol a sadol si na zem predomňa. Kokos, ale mal to stuhnuté. Asi po polhodine som to vzdala, už som nevládla. Ale aspoň to nemal také stuhnuté. ,,Ďakujem, si moja záchrana," dal mi pusu na líce a objal. ,,Za málo, poznám ten pocit," zasmial sa a odišiel do kúpelne. Vyšiel z nej a urobil si niečo na raňajky, no na raňajky tam bol dosť dlho. Šla som sa pozrieť. ON tam varil. ,,To čo robíš?" zasmiala som sa. ,,Slečna, nepotrebujete okuliare? Varím obed," usmial sa a ďalej sa venoval svojej práci. ,,A to akože, prečo?" sadla som si na barovú stoličku a 'čumela' na to, ako sa Zayn motá po kuchyni. ,,Za záchranu môjho krku," povedal a miešal nejakú omáčku. ,,Ale, prosím ťa, nemám ti z niečim pomôcť?" opýtala som sa odbil ma vetou: ,,Nie, ďakujem," fájn, ja sa rada necham obslúžiť. ,,Obed hotový," zakričal na plné hrdlo Zayn. Vstala som od telky a šla do kuchyne tam to voňalo, úplne že najlepšie. Cestoviny so sýrovou omáčkou a kuracím mäskom. Mňáám. ,,Zayn, ja ťa milujem," povedala som a s chuťou som sa do toho pustila. Bolo to viac než vynikajúce. ,,Ja viem, som neodolateľný," hodila som doňho utierku, ktorú som mala po ruke. Potom ju hodil aj on do mňa. Zjedla som to dá sa povedať celé. ,,Bože, ty si šrotovník," doberal si ma Zayn. ,,Ale keď je to také úžasné, ja si nemôžem pomôcť, mňáám," zasmial sa na mne. ,,Ďakujem," pozrela som sa naňho a usmiala som sa. Spoločne sme umyli riad. Vyšli sme do mojej izby. Zayn si sadol na moju posteľ a ja som si sadla k môjmu notebooku. ,,Naty, počuj nechceš ísť k nám, mama by ťa rada videla," povedal po chvíli Zayn. Otočila som sa k nemu. ,,Rada, ale ešte niečo musím urobiť a môžeme ísť," usmiala som sa a začala do notebooku písať. Mala som rozpísanú jednu love story do školy. No v škole máme taký krúžok. Kde máme písať príbehy a také bludy. Veľa som tam toho nemala. Dopísala som. Všimla som si, že Zayn stál celý čas za mnou a čítal to. ,,Woow, Naty ty máš teda talent," usmial sa. ,,No strašný," postavila som sa zo stoličky. Zobrala som si mikinu, mobil. Zayn na mňa kukal, ako na ducha. ,,No čo tak pozeráš, veď ideme k tebe, nie?" opýtala som sa. ,,No jasné, ja že kde sa chystáš," dneska, je výnimočne spomalený. Vážne, len dnes. Vyrazili sme a o chvíľku sme boli u Zayna. Otvoril dvere. Z kuchyne prišla Doniya. S ňou vychádzam strašne dobre. ,,Naty," skríkla a objala ma. ,,Doniya, ako sa máš?" pýtala som sa jej stále v objatí. ,,Ide to, ako sa máš ty?" usmiala sa. ,,Výborne, konečne sobota, tentu týždeň bol spomalený, hrozne," Doniya sa nad mojou poznámkou zasmiala a prikývla. Zayn nám zmizol z dohľadu. Asi šiel pozdraviť mamku. ,,Kde sú Waliyha a Safaa?" opýtala som sa Doniyi. ,,Ani srnky netušia," zasmiala som sa. Šli sme do kuchyne. Tam už vládla konverzácia kde bol Zayn včera večer. ,,...bol som u," nestihol dopovedať, ,,...u mňa," usmiala som sa. ,,Naty, ako sa máš?" pribehla ku mne Trisha (jeho mama). ,,Ja sa mám fájn, ako sa máte vy?" usmiala som sa. ,,Mám sa dobre, ale nevykaj mi prosím ťa, potom si pripadám stará," zasmiala som sa. ,,Budem sa snažiť, ale neurazte, neuraz sa keď sa pomýlim, ako teraz," zasmiala sa. ,,Ste hladní?" spýtala sa nás. Mňa a Zayna. Skôr, ako niečo Zayn povedal som sputila ja: ,,Nie Zayn navaril najlepší obed na svete," žmurkla som naňho. ,,No už ma toľko nevychvaľuj, budem namyslený," zasmial sa. ,,To nedovolím, už len ty a koniec," usmial sa, ale nič nepovedal. ,,Ako škola?" opýtala sa ma Trisha. ,,Pomaly, ale dobre," Zayn sa na mňa pozrel, ,,že dorbé, mala si ty niekedy horšiu známku, ako jednotku?" opýtal sa ma. Rozosmialo ma to. ,,Raz som mala, dvojku myslím, že som mala trinásť," začala som rozmýšľať a všetci tam prítomní sa rozosmiali. ,,Lepšiu kamarátku mať ani nemôžeš," povedala Zaynovi Trisha. ,,Súhlasim s tebou mamy," povedal Zayn a usmial sa na mňa.
,,Poď musím ti niečo povedať," pošepkal mi Zayn. Prikývla som a Zayn ma už ťahal do jeho izby kde mi povedal...
Zobudila som sa a sama som neverila, že je ráno. Ležala som Zaynovi na kolenách a on chudák hlava zaklonená cez gauč. Auč. Jemne som ho zobuidla. ,,Zayn, ľahni si lebo potom s krkom nepohneš ani o milimeter, prosím," zamrvil sa a ľahol si. Ja som išla zo seba urobiť človeka. Umyla som sa, obliekla som sa a šla som sa dole najesť. Zayn stále spal. Usmiala som sa a šla som si spraviť raňajky. Konečne sobota. Žiadna škola a neánavistne pohľady. Bože, komu čo vadí, my dvaja sme kamaráti a ak nás oni nechcú nech nás nechaju napokoji. Stále myslím už len na vetu 'O dva roky maturujem, konečne vypadne zo školy, všetko bude v najväčšiom poriadku'. Stále dookola som si to opakovala. Niekedy to aj pomáhalo. Niekedy nie. Keď som sa najedla šla som si zapnúť telku. No Zayn sa aj tak nezobudil. Bolo už jedenásť hodín. Zasmiala som sa sama pre seba. Spachtoš jeden. No po chvíli sa zobudil.
,,Áááu, môj krk," zasmiala som sa. ,,Poznám to, poď sem," ukázala som na zem pred seba. Zahľadel sa na mňa pohľadom á'lá WTF? :D Prekrútila som očami. ,,Nejdem ťa zabiť, idem ti to rozmasírovať, bože môj," pokrútila som hlavou. Prikývol a sadol si na zem predomňa. Kokos, ale mal to stuhnuté. Asi po polhodine som to vzdala, už som nevládla. Ale aspoň to nemal také stuhnuté. ,,Ďakujem, si moja záchrana," dal mi pusu na líce a objal. ,,Za málo, poznám ten pocit," zasmial sa a odišiel do kúpelne. Vyšiel z nej a urobil si niečo na raňajky, no na raňajky tam bol dosť dlho. Šla som sa pozrieť. ON tam varil. ,,To čo robíš?" zasmiala som sa. ,,Slečna, nepotrebujete okuliare? Varím obed," usmial sa a ďalej sa venoval svojej práci. ,,A to akože, prečo?" sadla som si na barovú stoličku a 'čumela' na to, ako sa Zayn motá po kuchyni. ,,Za záchranu môjho krku," povedal a miešal nejakú omáčku. ,,Ale, prosím ťa, nemám ti z niečim pomôcť?" opýtala som sa odbil ma vetou: ,,Nie, ďakujem," fájn, ja sa rada necham obslúžiť. ,,Obed hotový," zakričal na plné hrdlo Zayn. Vstala som od telky a šla do kuchyne tam to voňalo, úplne že najlepšie. Cestoviny so sýrovou omáčkou a kuracím mäskom. Mňáám. ,,Zayn, ja ťa milujem," povedala som a s chuťou som sa do toho pustila. Bolo to viac než vynikajúce. ,,Ja viem, som neodolateľný," hodila som doňho utierku, ktorú som mala po ruke. Potom ju hodil aj on do mňa. Zjedla som to dá sa povedať celé. ,,Bože, ty si šrotovník," doberal si ma Zayn. ,,Ale keď je to také úžasné, ja si nemôžem pomôcť, mňáám," zasmial sa na mne. ,,Ďakujem," pozrela som sa naňho a usmiala som sa. Spoločne sme umyli riad. Vyšli sme do mojej izby. Zayn si sadol na moju posteľ a ja som si sadla k môjmu notebooku. ,,Naty, počuj nechceš ísť k nám, mama by ťa rada videla," povedal po chvíli Zayn. Otočila som sa k nemu. ,,Rada, ale ešte niečo musím urobiť a môžeme ísť," usmiala som sa a začala do notebooku písať. Mala som rozpísanú jednu love story do školy. No v škole máme taký krúžok. Kde máme písať príbehy a také bludy. Veľa som tam toho nemala. Dopísala som. Všimla som si, že Zayn stál celý čas za mnou a čítal to. ,,Woow, Naty ty máš teda talent," usmial sa. ,,No strašný," postavila som sa zo stoličky. Zobrala som si mikinu, mobil. Zayn na mňa kukal, ako na ducha. ,,No čo tak pozeráš, veď ideme k tebe, nie?" opýtala som sa. ,,No jasné, ja že kde sa chystáš," dneska, je výnimočne spomalený. Vážne, len dnes. Vyrazili sme a o chvíľku sme boli u Zayna. Otvoril dvere. Z kuchyne prišla Doniya. S ňou vychádzam strašne dobre. ,,Naty," skríkla a objala ma. ,,Doniya, ako sa máš?" pýtala som sa jej stále v objatí. ,,Ide to, ako sa máš ty?" usmiala sa. ,,Výborne, konečne sobota, tentu týždeň bol spomalený, hrozne," Doniya sa nad mojou poznámkou zasmiala a prikývla. Zayn nám zmizol z dohľadu. Asi šiel pozdraviť mamku. ,,Kde sú Waliyha a Safaa?" opýtala som sa Doniyi. ,,Ani srnky netušia," zasmiala som sa. Šli sme do kuchyne. Tam už vládla konverzácia kde bol Zayn včera večer. ,,...bol som u," nestihol dopovedať, ,,...u mňa," usmiala som sa. ,,Naty, ako sa máš?" pribehla ku mne Trisha (jeho mama). ,,Ja sa mám fájn, ako sa máte vy?" usmiala som sa. ,,Mám sa dobre, ale nevykaj mi prosím ťa, potom si pripadám stará," zasmiala som sa. ,,Budem sa snažiť, ale neurazte, neuraz sa keď sa pomýlim, ako teraz," zasmiala sa. ,,Ste hladní?" spýtala sa nás. Mňa a Zayna. Skôr, ako niečo Zayn povedal som sputila ja: ,,Nie Zayn navaril najlepší obed na svete," žmurkla som naňho. ,,No už ma toľko nevychvaľuj, budem namyslený," zasmial sa. ,,To nedovolím, už len ty a koniec," usmial sa, ale nič nepovedal. ,,Ako škola?" opýtala sa ma Trisha. ,,Pomaly, ale dobre," Zayn sa na mňa pozrel, ,,že dorbé, mala si ty niekedy horšiu známku, ako jednotku?" opýtal sa ma. Rozosmialo ma to. ,,Raz som mala, dvojku myslím, že som mala trinásť," začala som rozmýšľať a všetci tam prítomní sa rozosmiali. ,,Lepšiu kamarátku mať ani nemôžeš," povedala Zaynovi Trisha. ,,Súhlasim s tebou mamy," povedal Zayn a usmial sa na mňa.
,,Poď musím ti niečo povedať," pošepkal mi Zayn. Prikývla som a Zayn ma už ťahal do jeho izby kde mi povedal...
My dream come true... č.1 :)
No takže, možno viete, že som mala dva iné blogy, ale zrušila som ich. Žiadna múza. Nič. Rozhodla som sa, že sa budem venovať iba jednej jedinej poviedke. Žiadne dve . Jedna. Ako ste si všimli je so Zaynom. S ním som ešte nemala. Dúfam, že sa bude páčiť. Ďakujem za každý komentár. :) Enjoy it.
Natalie
,,Zayn, no ták. Prestááň," kričala som z plného hrdla, aby ma Zayn prestal šťekliť. Som strašne šteklivá.
,,Ale keď mňa baví sa pozerať na tvoj face," zachcehtol sa. Buchla som ho do ramena.
,,Zlez zo mňa,Zayn," ten chalan niežeby zliezol, ale on ma začal silnejšie štekliť. Idiot.
,,Nie, Naty. Nezleziem," protestoval. Ale asi si neuvedomil, že s Natalie Bennet sa nebojuje, pretože Natalie, vždy zvíťazi. Tak sa aj stalo. S najväčšiou silou som ho sotila na zem.
,,Dievča, toto si nemala. Ty ešte uvidíš," povedal Zayn a ja som sa naňom dobre zabávala. Začal sa škriabať hore a znovoa začal štekliť.
Takže ja som Natalie (čítaj Natali) Bennet. Mám 16 rokov. Skvelú rodinu. Žili sme v Amerike, ale pre nejaké problémy z ockovou prácou sme sa museli presťahovať do Bradfordu. Mala som 10 rokov. V škole ma neprijali. No okrem jedného chalana, s ktorým sme doteraz najlepšími kamošmi. Volá sa Zayn Malik a tiež má 16 rokov. Jeho v škole tiež neprijali, a to len preto, že je iného náboženstva a rasy. My dvaja si rozumieme asi najviac na svete. Sme kamarátmi už dorbých šesť rokov. My dvaja toho máme veľa spoločného. Obidvaja spievame a dosť dobre, aj keď Zayn je lepší. Milujeme módu a zrkadlá. Bez tých žiť nevieme. V móde si strašne dobre rozumieme. On vždy poradí mne a ja jemu. Ešte sa nestalo, žeby sme mali hádku takú veľkú, aby sme sa nerozprávali týždeň. Mali sme hádky, ale to len také, že po piatych minútach sme sa objali a zasmiali. Stále si rozumieme. Mám ho rada. Veľmi.
Zišli sme dole do kuchyne. Konečne moje muky skončili. Viete, čo myslím. Šteklenie. Brr.. Pozná ma šesť rokov a stále sa nenaučil, že to nenávidím. Ale on to má hlboko-ďaleko.
,,Čo si dáš?" opýtala som sa Zayna. ,,To, čo ty," usmial sa. ,,Lenže, ja neviem, čo si dám, objednáme niečo?" usmiala som sa a sadla som si k nemu. ,,Hmm, dobrý nápad, pizzu?" videla som mu na očiach, že to chce viac než čokoľvek. ,,Fájn, ale to len kvôi tomu, že vidím tvoju lásku na očiach, myslím k pizzy," zasmial sa. ,,Poznáš ma lepšie, ako moja mama," na oplátku som sa zasmiala ja. Zapozerali sme sa návzájom do a vybuchli do hurónskeho smiechu. Tak to išlo asi päť minút. Už som nevládala. Zobrala som do ruky telefón a objednala som pizzu. Ako vždy, syrovú + Zayn vždy musel mať šunku. So the cheese with ham :D Prinieslo ju až o 45 minút, takže bola zadarmo. Yes. :D So Zaynom sme si ťapli a sadli za stôl behom piatych minút jej nebolo. Preplnení sme si sadli na gauč a zapli si film. Bola som taká plná, že som si musela ľahnúť na jeho kolená. Ani neviem, ako ale zaspala som.
Zayn
Po zjedení pizze, sme šli pozerať nejaký film. Naty zaspala na mojich kolenách a ja, ako debil, niežeby som ju odniesol do izby, ale pozoroval som jej anielsku tvár. Stále ďakujem Bohu, že mi ju zaplietol do cesty. Ona jedina sa so mnou rozpráva. Ona jediná je mojou kamarátkou. Ju tiež neprijali, tak ako mňa a to nás spája. Mám ju rád, ale iba ako kamarátku. Asi po hodine sa začala mrviť a niečo vtom zmysle začala hovoriť: ,,Nechaj ma, nie. Pusť ma," začala kričať. Usmial som sa, aj keď to nebolo do smiechu, ale bola zlatá, no potom začala plakať. Začal som s ňou jemne triasť. Strhla sa a hodila sa mi do náručia. To musel byť hnusný sen. Plakala. Stále mi plakala na ramene. Snažil som sa ju upokojiť. Aj sa podarilo. ,,Čo sa ti snívalo, Naty?" nechcel som jej to pripomínať, ale aj som chcel vedieť, čo sa deje.
,,No, bolo to tak, že som sa vracala zo školy, vtom sa ku mne primotal nejaký chlap," nadýchla sa, ,,nevedela, som, kto to je, začal ma obchytkávať a olizovať a potom som si všimla, že to je," striaslo ju. Objal som ju a mal som pocit, že sa znovu rozplače. ,,Kto, kto to bol?" chcel som to vedieť.
,,Môj otec," OMG! Ty kokos, takéto sny. Fúú, pamätám si na svoje nočné mory, ale toto. Chudinka.
,,Bol to iba, sen, Naty. Neboj sa, nič také sa nestane," mal som ju v tesnom objatí. Celá sa trisala.
,,Ja viem, ale... Nechajme to už tak," vzdychla si. Prikývol som a znova sme sa zapozerali do filmu.
Natalie
,,Zayn, no ták. Prestááň," kričala som z plného hrdla, aby ma Zayn prestal šťekliť. Som strašne šteklivá.
,,Ale keď mňa baví sa pozerať na tvoj face," zachcehtol sa. Buchla som ho do ramena.
,,Zlez zo mňa,Zayn," ten chalan niežeby zliezol, ale on ma začal silnejšie štekliť. Idiot.
,,Nie, Naty. Nezleziem," protestoval. Ale asi si neuvedomil, že s Natalie Bennet sa nebojuje, pretože Natalie, vždy zvíťazi. Tak sa aj stalo. S najväčšiou silou som ho sotila na zem.
,,Dievča, toto si nemala. Ty ešte uvidíš," povedal Zayn a ja som sa naňom dobre zabávala. Začal sa škriabať hore a znovoa začal štekliť.
Takže ja som Natalie (čítaj Natali) Bennet. Mám 16 rokov. Skvelú rodinu. Žili sme v Amerike, ale pre nejaké problémy z ockovou prácou sme sa museli presťahovať do Bradfordu. Mala som 10 rokov. V škole ma neprijali. No okrem jedného chalana, s ktorým sme doteraz najlepšími kamošmi. Volá sa Zayn Malik a tiež má 16 rokov. Jeho v škole tiež neprijali, a to len preto, že je iného náboženstva a rasy. My dvaja si rozumieme asi najviac na svete. Sme kamarátmi už dorbých šesť rokov. My dvaja toho máme veľa spoločného. Obidvaja spievame a dosť dobre, aj keď Zayn je lepší. Milujeme módu a zrkadlá. Bez tých žiť nevieme. V móde si strašne dobre rozumieme. On vždy poradí mne a ja jemu. Ešte sa nestalo, žeby sme mali hádku takú veľkú, aby sme sa nerozprávali týždeň. Mali sme hádky, ale to len také, že po piatych minútach sme sa objali a zasmiali. Stále si rozumieme. Mám ho rada. Veľmi.
Zišli sme dole do kuchyne. Konečne moje muky skončili. Viete, čo myslím. Šteklenie. Brr.. Pozná ma šesť rokov a stále sa nenaučil, že to nenávidím. Ale on to má hlboko-ďaleko.
,,Čo si dáš?" opýtala som sa Zayna. ,,To, čo ty," usmial sa. ,,Lenže, ja neviem, čo si dám, objednáme niečo?" usmiala som sa a sadla som si k nemu. ,,Hmm, dobrý nápad, pizzu?" videla som mu na očiach, že to chce viac než čokoľvek. ,,Fájn, ale to len kvôi tomu, že vidím tvoju lásku na očiach, myslím k pizzy," zasmial sa. ,,Poznáš ma lepšie, ako moja mama," na oplátku som sa zasmiala ja. Zapozerali sme sa návzájom do a vybuchli do hurónskeho smiechu. Tak to išlo asi päť minút. Už som nevládala. Zobrala som do ruky telefón a objednala som pizzu. Ako vždy, syrovú + Zayn vždy musel mať šunku. So the cheese with ham :D Prinieslo ju až o 45 minút, takže bola zadarmo. Yes. :D So Zaynom sme si ťapli a sadli za stôl behom piatych minút jej nebolo. Preplnení sme si sadli na gauč a zapli si film. Bola som taká plná, že som si musela ľahnúť na jeho kolená. Ani neviem, ako ale zaspala som.
Zayn
Po zjedení pizze, sme šli pozerať nejaký film. Naty zaspala na mojich kolenách a ja, ako debil, niežeby som ju odniesol do izby, ale pozoroval som jej anielsku tvár. Stále ďakujem Bohu, že mi ju zaplietol do cesty. Ona jedina sa so mnou rozpráva. Ona jediná je mojou kamarátkou. Ju tiež neprijali, tak ako mňa a to nás spája. Mám ju rád, ale iba ako kamarátku. Asi po hodine sa začala mrviť a niečo vtom zmysle začala hovoriť: ,,Nechaj ma, nie. Pusť ma," začala kričať. Usmial som sa, aj keď to nebolo do smiechu, ale bola zlatá, no potom začala plakať. Začal som s ňou jemne triasť. Strhla sa a hodila sa mi do náručia. To musel byť hnusný sen. Plakala. Stále mi plakala na ramene. Snažil som sa ju upokojiť. Aj sa podarilo. ,,Čo sa ti snívalo, Naty?" nechcel som jej to pripomínať, ale aj som chcel vedieť, čo sa deje.
,,No, bolo to tak, že som sa vracala zo školy, vtom sa ku mne primotal nejaký chlap," nadýchla sa, ,,nevedela, som, kto to je, začal ma obchytkávať a olizovať a potom som si všimla, že to je," striaslo ju. Objal som ju a mal som pocit, že sa znovu rozplače. ,,Kto, kto to bol?" chcel som to vedieť.
,,Môj otec," OMG! Ty kokos, takéto sny. Fúú, pamätám si na svoje nočné mory, ale toto. Chudinka.
,,Bol to iba, sen, Naty. Neboj sa, nič také sa nestane," mal som ju v tesnom objatí. Celá sa trisala.
,,Ja viem, ale... Nechajme to už tak," vzdychla si. Prikývol som a znova sme sa zapozerali do filmu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)