Naty
Keď sme dojedli šli sme sa obliecť. Ja som si dala čierne roztrhané nohavice a zelenú baseballovú mikinu. Zayn mal džíny a nejakú modrú bundu. -Modrá- jeho farba. Čo narobíte. Moja je zelená. Stále sa hádame, ktorá je krajšia. A just, vždý vyhrá zelená. Mám dobrý vplyv. Som úžasná! :D. ,,Zlatko, ideš už?" opýtala som sa Zayna. Viete zvyčajne chalani naháňaju babi nech si pohnú, ale v našom prípade musím naháňať Zayna ja. Akože... serte na to:D! ,,Už,už," zakričal a počula som, ako niečo spadlo, ,,oh, shit," zanádaval si. Nevadí. ,,Čo sa stalo?" spýtala som sa zo smiechom. ,,Nič, nič," zbehol dole schodmi. ,,Nestresuj," pobozkal ma. ,,Som nervózny," usmial sa. ,,Z čoho?" smiala som sa. Stále. ,,Vieš musím vyzerať dobre," žmurkol na mňa. ,,No zrazu, poznáme sa už dlho a ty teraz," začala som podpichovať. Zbožňujem to. ,,No dovoľ, ja som krásny," povedal povýšeneckým hlasom. ,,Malik, nie si slávny ešte ani jeden deň a už si prehnane namyslený," šťúchla som doňho. ,,Prestaň," odul spodnú peru. Dala som mu pusu. ,,Musím ťa krotiť," usmiala som sa. ,,Jop, do budeš musieť," pobozkal ma.
Naša prechádzka bola viac než úžasná. Buď sme sa smiali, alebo bozkávali, objímali, rozprávali. Boli sme vonku asi dve hodiny. Á! Zabudla som. Boli aj hádky. Ale to takéto: Kto koho ľúbi viac. Kto ma lepšie vlasy a kto lepšie varí. No ďalej nebudem rozpisovať, boli by sme tu do rána.
O týždeň - deň konkurzu - Zayn
Dnes je deň D. Dnes idem na konkurz. Som úplne nervózny. Neviem. Bojím sa? Mám trému? - tú určite mám a tak rýchlo neopadne. Jediné čo má drží je Naty. Moja Naty. Neviem, čo by som robil, kebyže je tu nemám. Asi by som dostal kolabs. Záchvat. Netuším. Upokojuje ma, len prítomnosť Naty a mojej rodiny. Na konkurz ideme v zotave : Ja, Naty, Mama, Sestry bože to bude päť žien a ja jediný chlap. Panebože! Ale čo už, ocko ísť kvôli práci nemohol. Nevadí. Zvládneme to. Celú cestu v aute som bol nervózny. Naty sa na mňa iba usmievala a stále mi pošepla ,,Ty to zvládneš, ver si. Ja ti verím," tieto slová ma vždy pohnali dopredu. Vedel som, že to myslí zo srdca. Nikdy ju nechcem stratiť. Držal som ju za ruku a niekedy od nervozity tak stlačal, že zastonala. ,,Ježíš, prepáč," pokrútila hlavou a usmiala sa. No keď som to urobil druhykrát, tak som si zaslúžil poznámku: ,,Malik, na čo si sa hlásil, keď tak stresuješ, odtrhneš mi ruku," šúchala si ruku a vražedne na mňa pozerala. ,,Prepáč, ale ja som neskutočne nervózny, máš pravdu, na čo som sa hlásil," pozrel som sa do zeme. Naty mi zdvihla hlavu a pošepkala: ,,Prepáč."
Naty
Zayn je nenormálne nesústredený. Držala som ho za ruku, no niekedy ho tak striaslo, že mi nenormálne silno stislo ruku. Bolelo to. Prvýkrat som sa trochu pochlapila, ale druuhýkrat ma to už silno zabolelo. ,,Malik, na čo si sa hlásil, keď tak stresuješ, odtrhneš mi ruku," keď som dopovedala, uvedomila som si, že som povedala blbosť, a teraz? Teraz už ho zo stresu nedostanem. Wrr. ,,Prepáč, ale ja som neskutočne nervózny, máš pravdu, na čo som sa hlásil," vidíte, ako ho poznám. Som najväčší idiot na svete. Zapozeral sa do zeme. Áájeje. Toto, keď robí, tak to nie je moc dobré znamenie. Zmohla som sa len na: ,,Sorry."
Boli sme už na mieste konania. Zayn sa išiel zapísať. A viete blá.blá,blá. (Nechce sa mi rozpisovať:D)
Zayn odspieval pesničku viac než úžasne. Bola som naňho pyšná. Zaslúžil si tri - krát áno. S Doniyou sme skákali radosťou. Keď už prišiel k nám. Vyobjímal nás všetky, no ja som si zalúžila ja pusinku. ,,Ja som ti hovorila, že to zvládneš, bol si skvelý, ľúbim ťa," dala som mu pusu na líčko. ,,Ja ti ďakujem, bez teba by som to nezvládol," usmial sa. Za odmenu sme šli do cukrárne. Dali sme si nejaký koláč. Dohodli sme sa, že dnes prespím u Zayna. Zaslúži si to! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára