Naty
Idem na vec. Spýtam sa ocka, čo je medzi mamou a ním. ,,Ocko, ja," zlyhal mi hlas, ,,neurazíš sa, keď sa ťa niečo spýtam?" naťahovala som to, ako sopeľ. ,,Neboj sa, pýtaj sa," povzbudivo sa usmial. ,,A odpovieš mi normálne?" prikývol, ,,a nebudeš kričať?" ,,Naty, vyklop," už bol trošilinku viac naštvaný. ,,Čo sa deje medzi tebou a mamou?" povedala som rýchlo. Asi najrýchlejšie, ako to šlo. ,,Nič, čo by malo byť?" videla som na ňom, že je šokovaný, a to zamenalo, že medzi nimi určite niečo nie je v poriadku. ,,Ocko, nesnaž sa ma tu presviedčať o opaku," otec sa na mňa pozrel. ,,Naty, si veľká a ja ti nevládzem klamať," nádychol sa, ,,medzi mnou a mamou, to škrípe už dlho, vieš ona ma...," vtom zazvonil zvonček. ,,Povieš mi to potom," povedala som a šla otvoriť. Vo dverách stál uplakaný Zayn. ,,Hej zlatko, čo sa deje," objala som ho. ,,Môj otec, cestou ako šiel do práce," vedela som čo myslí. Úplne bol zniečený. ,,Pššt, bude v poriadku, uvidíš," hladkala som ho po chrbte. Vtom k nám prišiel otec. ,,Á Zayn, ako sa... čo sa deje?" z veselého hlasu môjho otca sa stal prestrašený. Viete, Zayn bol pre môjho otca, ako syn po ktorom tak otec túžil. Vždy chcel mať syna, ale keďže moja mama nemôže mať už deti, nič z toho. ,,Dobrý deň, pán Bennet, viete môj otec mal nehodu," ako dopovedal rozplakal sa. ,,Úf, ako je na tom?" opýtal sa. Ja som zatiaľ vybehla hore. Zobrala som si mikinu a zišla rýchlosťou blesku dole. ,,Zayn, poď ideme do nemocnice, a ty ocko našu debatu mi dopovieš, nevyvlečieš sa z toho," dala som mu pusu na líce a chytila Zayna za ruku. Otec sa na nás pozrel. ,,Vysvetlím ti to, maj sa," letmo som ho objala a so Zaynom sme trielili do nemocnice.
Zayn
Keď som sa vrátil domov mama plakala na stole. ,,Mami, čo sa deje?" opýtal som sa. ,,Tvoj otec mal nehodu," mal som pocit, že som to len prepočul, ale bola to pravda. Rovzlykala sa. ,,Ja musím ísť," zobral som si bundu a smer Naty. No rozmyslel som si to. Šiel som do nemocnice. Otca operovali mal vnútorné krvácanie. Operovali ho tri hodiny. Boli dve hodiny poobede. Otec už nebol na operačke, ale doktor povedal, že to nevyzerá ružovo. Rozbehol som sa z nemocnice k Naty. Zazvonil som. Otvorila, a ja som sa rozplakal. Ja viem chalani neplačú, ale keď vám tu ide o zdravie otca. ,,Hej zlatko, čo sa deje?" opýtala sa ma. ,,Môj otec, cestou ako šiel do práce," nevládal som hovoriť, ale Naty mi rozumela. Rozumela aj bez slov. ,,Pššt, bude v poriadku, uvidíš," snažila sa ma upokojiť. Potom k nám prišiel aj jej otec. Keď sme sa tak rozprávali Naty zdúchla niekde hore. Zletela dole z miknou v ruke. Rozlúčila sa s otcom a už sme šli do nemocnice. ,,Naty, nemusíš ísť, buď doma s otcom a aj tak, zajtra musíme ísť do školy," na chvíľu zastavila. ,,Zayn, ty si tu vždy pre mňa a ja tu budem vždy pre teba, jasné," pobozkala ma. Konečne. Pri jej bozkoch sa cítim tak, fájn. ,,Milujem ťa, Naty," len sa usmiala, ,,Aj ja teba."
Prišli sme do nemocnice. Mama s Doniyou tam sedeli. Naty ich hneď objala. Keďže si s Doniyou dobre rozumejú šli spolu po kávu. Vraj, že sa musia o niečom porozprávať. Ja som si zatiaľ sadol k mamke a objal ju. ,,Zayn, som strašne rada, že chodíš s Naty, je to veľmi dobre dievča, ale..." nechápal som. ,,Ale čo?" pozrel som sa jej do očí. ,,Uvedomuješ si jednu vec, ak postúpiš ďalej, nebudeš mať na ňu čas, ublížiš jej, chceš to? Synček, vidno na tebe aj na nej, že sa ľúbite, ale ste len deti, neviete čo je to láska," neviem, čo je láska? Vážne. Na jednej strane mala pravdu, ale ja som si to pripustiť nechel. ,,Mami, nikdy. Ja ju budem navždy milovať, možno si myslíš, že neviem, čo je láska, ale to čo k nej cítim je silné. Keď som s ňou mám milión motýlikov v bruchu a v hlave mi vybuchujú ohňostroje, keď u nás prespávala, mal som možnosť pozerať sa na jej anjelskú tvár, mami ja ju ľúbim a je mi jedno, čo si o tom kto, čo myslí," dokončil som svoj monológ a zo zadu ma objala Naty. Videl som v jej očiach slzy. ,,Prečo plačeš?" spýtal som sa jej. ,,Nikdy som nepočula niečo krajšie," pobozkala ma. ,,Povedal som, čo som cítil," usmial som sa na ňu. ,,Si dokonalý," sadla si mi na kolená. Mamka sa len usmiala a šla do ockovej izby. Vraj tam môže ísť len jeden člen rodiny.
Naty
S Doniyou sme si šli kúpiť kávu, keď sme sa vrátili Zayn sa rozprával s Tirshou. ,,Uvedomuješ si jednu vec, ak postúpiš ďalej, nebudeš mať na ňu čas, ublížiš jej, chceš to? Synček, vidno na tebe aj na nej, že sa ľúbite, ale ste len deti, neviete čo je to láska," slzy som mala na krajíčku. Bála som sa, čo povie Zayn, ale to čo povedal ma zložilo. Bolo to krásne. ,,Mami, nikdy. Ja ju budem navždy milovať, možno si myslíš, že neviem, čo je láska, ale to čo k nej cítim je silné. Keď som s ňou mám milión motýlikov v bruchu a v hlave mi vybuchujú ohňostroje, keď u nás prespávala, mal som možnosť pozerať sa na jej anjelskú tvár, mami ja ju ľúbim a je mi jedno, čo si o tom kto, čo myslí," - to čo povedal ma dohnalo k slzám. Objala som ho zo zadu a pobozkala. ,,Prečo plačeš?" opýtal sa ma s úsmevom. Vedel, že to nie sú slzy smútku, ale šťastia. ,,Nikdy som nepočula niečo krajšie," trošku ma nahnevalo, čo povedala Tirsha. ,,Povedal som, čo som cítil," usmial sa. ,,Si dokonalý," sadla som si mu na kolená a hrala z jeho prstami. ,,Ty si dokonalejšia," pobozkal ma. ,,Nechcem sa hádať, v takéjto vážnej situácii," povedala som a usmiala sa. ,,Dobre," zachechtol sa. ,,Zayn, nechcem sa tu hrať na múdru, ale tvoja mama mala z časti pravdu," cítila som, že sa rozplačem, no potlačila som to. ,,Naty, viem, ale ja sa bude snažiť, aby to pravda nebola, to že sa možno stanem slávnym neovplyni náš vzťah, budem ťa navždy ľúbiť," pobozkal ma. Zahrialo ma pri srdci...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára