My dream come true č. 11 :)

Na úvod: Prosím komentujte, veľmi ma to teší a aspoň viem, kto to číta. Či je vôbec potrebné pokračovať! ;) Ďakujem.. A ešte prepáčte,  že tak preskakujem, ale nemám nápady, vlastne mám, ale to musí byť Natalie v Bradforde, sorry ;) Hope you like it ;)



O dva mesiace -Naty


Koniec roka! Konečne. Dnes mám narodeniny. Sedemnásť! A najlepšie na tom je, že idem naspäť k ockovi. Kufre mám zbalené už tri dni. Áno, nemôžem sa dočkať. Mama prišla z práce najedla sa a už sme vyražali na letisko. Na letisku bolo nespočetne veľa dievčat. 'Čo sa tu deje?' preblesklo mi hlavou, nejako som to neriešila. Mama šla vybaviť tie somariny, okolo toho. Ja som si zatiaľ sadla na stoličku a čakala. Za mnou som počula známi hlas: ,,Natalie, si...si, to ty?" Prudko som sa otočila. Stál tam Zayn. Vôbec som to nečakala. Vyrástol. Je tak nádherný. Ako sa môže jeden chalan sa pár mesiacov, takto zmeniť? Je to vôbec zákonne? ,,Zayn?" vykoktala som sa. Pribehol ku mne a silno ma objal. Ako mi toto chýbalo. ,,Naty, ty...ja...ehm...Bože...chýbala si mi," musela som sa zasmiať. ,,Aj ty si mi chýbal," znovu som ho objala. ,,Čo robíš tu v Amerike?" opýtala som sa ho. ,,No s chalanmi sme tu mali koncerty, ale na leto máme voľno, takže chalani idú k nám do Bradfordu," usmial sa. ,,Takže sa ti nakoniec tvoj sen splnil, " pozrela som sa naňho. ,,Áno, nevieš si predstaviť, aký je to úžasný pocit, keď stojíš na pódiu, všetci kričia tvoje meno, spievaju pesničky, je to skvelé," hovoril, to takým hlasom a úsmevom. ,,Vidíš, ja som ti to hovorila," usmiala som sa. ,,Naty, ja... chcem ťa osobne zoznámiť s chalanmi, poď," chytil ma za ruku a ťahal niekde, neviem kde. O chvíľu som stála pred štyroma krásnymi chalanmi. ,,Chalani, toto je Naty," všetci sa na mňa usmiali a postupne ma objali. ,,Ahoj, Niall v ženskom podaní," objal ma Niall. ,,What?" spýtala som sa ho. On samozrejme vybuchol do smiechu. ,,Zayn ťa tak nazval," povedal Niall. Pozrela som sa na Zayna. ,,No, čo, si úplne ako Niall," usmial sa. ,,A v čom sme rovnakí?" spýtala som sa Zayna. ,,No, obidvaja ste ľavací, milujete jedlo, máte írske korene," zastavila som ho. ,,Ty si Ír?" opýtala som sa ho. ,,Yes," pobuchal sa po srdci. ,,Daj päť," nastavila som mu ruku. Trošku vám objasním situáciiu.

Moja mama má mamu, čiže babku a babkina mama je írka, neviem či chápete. Ja mám komplikovanú rodinu. Mama je z Austrálie, otec je z Anglicka, babka je z Írska, dedko je z Ruska. A babka z ockovej strany je zo Španielska a dedko z ockovej strany je z Poľska. No chápete to? Komplikovaná rodina.

Zayn
S chalanmi sme čakali na let do Anglicka. Ešte dve hodiny, umriem od nudy. Prechádzal som sa po letisku, a koho neuvidím. Natalie! Sedela znudene na stoličke. ,,Natalie, si...si, to ty? zakoktal som sa. Nevedel som to presne. Otočila sa a chvíľu na mňa pozerala. ,,Zayn?" jemne sa pousmiala. Pribehol som k nej a objal ju. Veľmi mi chýbali jej objatia. ,,Naty, ty...ja...ehm...Bože...chýbala si mi," koktal som, ako debil. Natalie mala na mne dobrú zábavku. ,,Aj ty si mi chýbal," usmiala sa a znovu mi darovala svoje objatie. Chvíľu sme sa rozprávali, potom som ju chcel zoznámiť s chalanmi. Pozná ich, ale cez skype to nie je ono. ,,Chalani toto je Naty," povedal som chalanom. Všetci ju objali. Pichla vo mne žiarlivosť 'Malik, keď sa neuvedomíš, jednu si vraz!' hovoril mi hlas vnútri. ,,Ahoj, Niall v ženskom podaní," toho som sa bál. ,,Čo?" opýtala sa Natalie. ,,Zayn ťa tak nazval," a vymyslieť nejakú dobrú zámienku. A kašlem na to. ,,No, čo, si úplne ako Niall," usmial som sa. ,,A v čom sme rovnakí?" opýtala sa ma. ,,No, obidvaja ste ľavací, milujete jedlo, máte írske korene," zastavila ma. Tým jej prstom na znak 'wait'. ,,Ty si Ír?" opýtala sa Nialla. ,,Yes," pobuchal sa na srdci. To robí stále, je to znak vernosti jeho krajine. ,,Daj päť," au, zase to pichnutie pri srdci. Do prdele! Ja som zabudol, dnes ma Natalie narodky. ,,Ehm, Nats," otočila sa ku mne. ,,Počúvam," usmiala sa. ,,Všetko najlepšie," objal som ju. ,,Óó, ďakujem," usmiala sa. ,,Všetko naj!" povedali všetci naraz. ,,Ďakujem, budem musieť ísť, mama ma bude hľadať," letmo všetkých objala. Mňa tiež. ,,Maj sa!" odkývala a šla preč.

V lietadle, som mal neuveriteľné šťastie. Natalie sedela neďaleko mňa. Asi si ma nevšimla, ale ja som ju celú cestu pozoroval. Čaká nás dlhý, dlhý let. Oprel som sa o sedadlo a zaspal. Zobudil ma Niall. ,,Héj, Šípková Ruženka, vstávaj," buchal do mňa. ,,Niall, prestaň," bránil som sa. Pristali sme a Natalie si ma všimla, usmiala sa na mňa a vyšla vonku. Na letisko sme upaľovali, ani neviem prečo. Natalie som nestartil z dohľadu. Rozbehol som sa za ňou. ,,Naty, počkaj," kričal som za ňou. Asi ma nepočula. Teraz som už dobehol. ,,Natalie, počkaj," celý zadýchaný som k nej prišiel. ,,Bože Zayn, čo ti je?" smiala sa na mne. ,,Chlape, nemáme kondičku?" stále sa na mne smiala. ,,Nie nemáme, ale začnem už konečne na sebe makať, lebo už by sa patrilo," usmial som sa. Spoločne sme vošli na letisko a čakali na batožinu. Keďže Natalie svoju mala skôr rozlúčila sa so mnou a šla za jej otcom. Svoj batožinu som už mal, a čakal som na chalanov.