My heart skips a beat -6- *Nenávidím ťa*

Na úvod: Baby, komentujte! Strašne to poteší, kľudne napíšte čo treba zmeniť, alebo pridať... Budem len a len rada. Ďakujem vám za návštevnosť ♥ I Love ya :)

Sara

Po dopozeraní filmu som sa vybrala domov. Harry chcel aby som ostala, ale nemohla som. Pomaly som sa prechádzala uličkami Londýna. Už trochu upokojeného a nočného. Mesiac na oblohe jasne svietil. Mala som pocit, že ma niekto prenasleduje alebo som paranoidná? To je jedno, zrýchlila som krok. Stále som mala pocit, že mám za chrbtom nejakého úchyláka. Zrazu mi zazvonil mobil. Od strachu som sa strhla. Bola to SMS od Harryho.
Si v poriadku? Nič sa nedeje? Už nikdy ťa nepustím samu. Keby niečo volaj! Harry xx.
Môj starostlivý. Odpísala som mu, že je všetko OK, aj keď nebolo. Moja zvedavosť ma dostala  a otočila som sa. Za mnou stál nikto! Fúú. Dobre, takže som paranoidná, skvelé!
Otvorila som dvere do nášho bytu. Všade bolo hrobové ticho asi už spia. Potichúčky som precupkala do svojej dočasnej izby. Zajtra nám donesú konečne všetko do izby. Šla som do sprchy. Rozmýšľala som nad Harrym a mnou. Prečo som s  ním? Je to len úlet alebo to myslí vážne? rôzne otázky mi blúdili v hlave. Na chvíľu som prestala rozmýšľať a pospevovala som si One time od Justina Biebera, áno som Belieberka už od začiatku, čo vznikol. Milujem ho. Má úžasný príbeh, ktorý pokračuje. Dôkazom je film Never say never. Odporúčam pozrieť! Dobre späť do reality. Vyšla som zo sprchy a zaľahla do postele. Vlastne matraca. Je to nepohodlné, ale čo narobím. Nemohla som zaspať. Skúsila som napísať Harrymu. Nič. Asi spí. Zatvárali sa mi oči, keď od neho prišla SMS. Ale že už spíš. Vyspinkaj sa mi do ružova. Zajtra sa vidíme. Ľúbim ťa :)
Usmiala som sa a ponorila som sa do ríše krásny snov. Alebo?
,,Sara, hej. Sara!" triasla so mnou mama. Strhla som sa a posadila sa. ,,Čo sa deje?" opýtala som sa. ,,Mala si zlý sen, plakala si," povedala mi ustarostene. ,,To nič, môžeš ísť spať. Dobrú noc," usmiala som sa na ňu. Dala mi pusu na líce a odišla. Znova som zavrela oči. Zobudila som sa až ráno o deviatej. Pretrela som si oči a odtiahla závesy. Pretiahla som si všetky svaly. Šla som do kuchyne. Bola som hladná, tak som si urobila poriadne raňajky. Lievance s nutelou. Mňám. Mamka prišla ku mne a dala si tiež. Pochválila ma. Wow. Sandra prišla tiež, ale nevyzerala dobre. ,,Sestička moja, čo sa ti stalo?" opýtala sa ma. Ani sa na mňa nepozrela. ,,Sandra? Čo ti je?" opýtala som sa znovu. ,,Mami, prinesú nám tie veci už dnes?" opýtala sa. ,,Áno, mali by už dnes," povedala mama a ďalej sa venovala lievancom. ,,Sandra!" vstala som zo stoličky a jej hlavu som natočila k tej mojej. Odvrátila zrak! ,,Preboha Sandra! Čo ti dopekla je!" zakričala som na ňu. ,,Sara! Nenádavaj," upozornila ma mama. Bolo mi úplne jedno, čo hovorí. Chcela som vedieť, prečo sa Sandra správa takto! Nechce sa na mňa pozrieť. ,,Prečo sa mi nepozrieš do očí?!" skríkla som. ,,Lebo nemôžem!" povedala s plačom. ,,Prečo? Čo som ti urobila?" opýtala som sa. ,,Ty nič, ale ja! Ja som ti niečo urobila, a nehorázne sa za to hanbím!" povedala. Odstrčila ma od seba a utiekla do izby. Sadla som si na stoličku a rozmýšľala som nad tým. Čo mi mohla spraviť?

Sandra

Vyspala som sa s Harrym! Ako som to mohla spraviť mojej vlastnej sestre? Ako som to dokázala? Nedokážem sa Sare pozrieť do očí. Skalamala som svoju vlastnu sestru! Preboha! Ja nemám srdce! Ako som to mohla spraviť? Ako sa to stalo? Stalo sa to tak, že som mala chuť na TO. Proste som to chcela, a chcela som zabudnúť. Prvý ma napadol Harry. Šla som do ich domu a otvoril ich on. Vrhla som sa hneď naňho. Úplne sa poddal. Všetko mi opätoval. A keď sa to Sara dozvie, a on jej bud hovoriť, že to nechcel už otvorím ústa. On ma na tom ešte väčší podiel viny. Prečo? No preto, lebo keby ju ľúbil, nevyspal by sa so mnou. Teraz sa len modliť, aby sa to nedozvedla Sara.

Harry

Harold Edward Styles ako si to mohol urobiť?! Ako som sa mohol vyspať so Sandrou? Keď som sa ráno zobudil, chcel som aby to čo sa stalo, bol iba sen. Len sen, ale bola to realita. Odporná realita. Som debil! Tak neuveriteľný debil! Rozplakal som sa na posteli. Ja to Sare povedať musím. Viem, že ma nechá znenávidi, ale radšej to, ako keby ma mala rada, a ja som ju podviedol s jej vlastnou sestrou. Na toto ja srdce nemám.
-Sara? Musíme sa hneď stretnúť!- povedal som jej do mobilu.
-Jasné, kde?
-Pred Starbucksom.
-Fájn. Je ti niečo? Znieš zvláštne? Deje sa niečo?
-Všetko ti vysvetlím.- povedal som a zložil.
Prečo si ju nevažím? Prečo musím byť taký idiot. Ona to vravela. ,Môžem ti veriť? Nie je to len úlet? Čo keď som len jedna z mnohích? Akoby vedela, čo sa stane.

,,Ahoj," pozdravil som sa jej. ,,Čo sa deje?" opýtala sa hneď. ,,Poď so mnou," povedal som a chytil ju za ruku. Viedol som ju až na jednu z lavičiek. Sadli sme si a ja som sputil. ,,Sara, ja ti musím niečo povedať," na chvíľu som sa odmlčal. ,,Včera sa stalo niečo, čo by som chcel navždy vymazať z môjho života!" povedal som. ,,Nechápem." ,,Včera som sa vyspal so Sandrou!" povedali sme naraz. ,,ČO?!" skríkla a postavila sa z lavičky. ,,Prepáč," tvár som si vložil do dlaní a rozplakal sa. ,,Prečo? Prečo, Harry? Čo som ti urobila?" pýtala sa s plačom. ,,Nič. Práveže nič. Pre´to budem radšej znášať to že ma nenávidíš, akoby som mal žiť s tým že som sa vyspal s tvojou sestrou, a to by som nedokázal," povedal som a nedokázal som sa na ňu pozrieť. ,,Vedela som to! Vedela som, že si taký ako ľudia vravia, aj keď si ty hovoril, že taký nie si! Si odporný, nenávidím ťa z celej duše! Idiot! Umri!" kričala po mne. Keby len vedela, že teraz by som najradšej umrel. Nenávidim sa za to.

Sara

,,Vedela som to! Vedela som, že si taký ako ľudia vravia, aj keď si ty hovoril, že taký nie si! Si odporný, nenávidím ťa z celej duše! Idiot! Umri!" možno som to rochu prehnala, ale bola som v takom citovom rozpoložení, že som nevedela, čo skôr. Či kričať, plakať alebo utiecť. Jediné slovo mi výril v hlave 'Prečo?'  Všetko mi došlo. Preto sa mi Sandra nechcela pozrieť do očí. ,,Ver mi, smrť je práve to na čo myslím!" povedal a vstal. Takto som to nechcela. Čo ak si niečo urobí? Nikdy si to neodpustím! Ale zarazilo ma to, že mu je to ľúto. Na druhej strane je to aj lepšie, nech si vstúpi do svedomia! ,,Harry, nerob prosím žiadne sprostosti!" zakričala som za ním. Záleži mi naňom. Sklamal ma, to áno, ale nechcem aby si niečo spravil. To je to posledné, čo chcem.

,,Ako si mohla!" vybehla som po Sandre. ,,Prepáč mi to!" povedala. ,,Nedokážem ti odpustiť, pochop to! Prečo, prečo?" rozplakala som sa. Nevadilo mi, že v našom byte sú chlapi, ktorí nám teraz priviezli nábytok. Nevadilo mi, že mama na nás dve pozerá, ako na dve šialené dievčata, ktoré tam plačú. Mala som chuť jej jednu streliť. Nech si uvedomí, že nie všetko na svete je len pre ňu. ,,Hej dievčata, čo sa deje?" prišla k nám mama. ,,Vyspala sa s Harrym. Ako si mohla, vieš že ho ľúbim, ešte len včera sme spolu začali chodiť, a ty hneď všetko zkazíš! Nenávidím ťa!" skríkla som a vybehla z bytu. Nedokážem byť v jednej miestnosti s ňou. Nechcem dýchať rovnaký vzduch s ňou. Behala som celou ulicou až do parku kde som sa na tráve zložila a plakala. Plakala  som až pokým ku mne niekto neprišiel.

Kto si myslíte, že za ňou prišiel?