Sara
,,Mamka, idem vonku, o chvíľu som späť," povedala som jej. ,,Nebuď dlho!" zakričala ale to som už zabuchla dvere. Pomaly som sa prechádzala uličkami Londýna, fotila som si okolitý svet a usrkávala si z môjho škoricového Latté a'lá Starbucks. Sadla som si na lavičku a nechala na seba dopadať slnečné lúče, ktoré pomaly zachádzali. Zavrela som oči a hlavu si oprela o lavičku. Žijem nový život. Život, ktorý bude dúfam lepší, ako ten predchádzajúci. ,,Sara?" prisadol si ku mne niekto. Otvorila som oči, a koho neuvidím. Harold Edward Styles! ,,Ách, Bože!" povedala som a vstala z lavičky. ,,Nie, počkaj!" povedal a stiahol naspäť. ,,Bože, nechaj ma konečne na pokoji!" povedala som už mierne vytočené. ,,Nie, pokiaľ ma nevypočuješ!" Vedela som, že snaha vzpierať sa je taká... nulová. ,,Máš päť minút," povedala som a sadla si späť. ,,Chcem ti to vysvetliť, ja som ju pobozkať nechcel, ona sa na mňa vrhla, vieš že som dokonalý a mne odolať nejde, ale," zasmiala som sa. Vážne skvelá veta. Usmial sa. ,,Konečne sa usmievaš, ja viem že ty nie si taká," povedal. ,,Aká? Nič o mne nevieš," povedala som. ,,Nevieš sa dlho hnevať, nevieš ignorovať. A ak o tebe nič neviem, tak mi to povedz!" ,,Nie! Svoju minulosť som už zahodila za hlavu, nechcem sa o tom baviť," povedala som a sklopila zrak. Chytil moju bradu medzi svoje dva prsty a nastavil ju tak, aby som sa mu pozerala do očí. ,,Povedz mi, čo sa stalo, prečo o tom nechceš hovoriť?" ,,Harry, fájn. Mala som 14 zomrel mi ocko a najlepšia priateľka, potom ma opustil aj môj chalan, nezvládla som to a dostala anorexiu, všetci sa mi vtedy otočili chrbtom a ja som ostala na tomto svete úplne sama, mám už iba mamu a sestru. Nikoho iného nemám, a preto som rada že sme sa presťahovali sem, nechcem už myslieť na t, čo bolo, ale čo bude," z oka mi vypadla slza, ktorú mi hneď zotrel. Objal ma. ,,Prepáč, nechcel som, aby si sa trápila," povedal mi. Tvár som si ešte viac zaborila do jeho hrude. Jeho vôňa ma úplne pohĺtila. Jeho dotyk ma elektrizoval. ,,Prečo? Prečo ma všetci opustili?" pýtala som sa. Aj keď som vedela, že nikto mi neodpovie na moje otázky typu PREČO. ,,Lebo nikto nemá srdce, nikto nevie o akého človeka prišli," hovoril mi. Keby nesedím, spadnem. Pozrela som sa naňho, na tvári sa mu objavil úsmev. Začal sa približovať. Okamžite som vstala z lavičky. ,,Ehmm, budem už musieť ísť, maj sa," usmiala som sa. ,,Tak sa maj," pozdravil mi a ja som sa vybrala preč. On ma chcel pobozkať? Ja neverím! Ten Harry, čo som pred pár týždnami len slintala, ten o ktorom viem už skoro dva roky všetko. Je toto sen? Všetko je také dokonalé.
,,Som doma!" zakričala som do útrob domu. ,,No konečne!" povedala mi mama. ,,Kde si bola?" ,,Stretla som Harryho, tak som sa s ním rozprávala," povedala som. ,,Fájn, a nevieš čo je so Sandrou? Ešte nevyliezla z izby, od kedy sme sa vrátili z nákupov," povedala ustarostene. ,,Idem za ňou." ,,Má zamknuté, ale pokús sa," povedala. Išla som smerom k jej izbe. Zaklopala som. ,,Choď preč, mami!" ,,To som ja, Sara. Otvor mi dvere!" povedala som mierne vytočená. ,,Čo chceš?!" skríkla a surovo otvorila dvere. Vliezla som dnu a sadla si na jej matrac, ktorý tam bol miesto postele. Sadla si ku mne. ,,Čo som to urobila?" pýtala sa. ,,Nič, čo by si robila?" pozrela som sa na ňu. ,,Nehneváš sa, však? To s Harrym, ja neviem čo to do mňa vošlo, proste som ho pobozkala," vysvetľovala mi. Krútila som nad ňou hlavu. ,,To je v poriadku, už som si to s ním vydiskutovala, netráp sa kvôli tomu," objala som ju. ,,Ja som to nechcela, aj tak vieš že najviac sa mi páči Louis," usmiala som sa nad tým. Moja ségra directionerka nie je, ale Louis ju úplne dorazil. Keď som jej ukazovala fotky chalanov, tak len Louis. No proste mám dosť. ,,Aj keď ma priateľku," dokončila. Je z toho úplne mimo. Ešte som ju nevidela takú, ako povedať...... zamilovanú?
Harry
,,Ehmm, budem už musieť ísť, maj sa," vstala z lavičky. Neviem prečo, ale mal som chuť ju pobozkať. Chcel som cítiť, ako chutia jej na pohľad dokonalo vyzerajúce pery. Ale bohužiaľ sa odtiahla. Čo narobím? Do ničoho ju nútiť nemôžem. ,,Bye," pozdravil som ju a sledoval, ako sa jej telo zdiaľuje.
,,Som doma!" zakričal som na celý dom. ,,Čauko láska, kde si bol? Bál som sa o teba!" prišiel ku mne Louis. ,,Bol som s tým dievčaťom s klubu, Sarou," usmial som sa. ,,Ty mi zahýbaš?" opýtal sa. ,,Aj ty mne zahýbaš, a čo? Nevyčítam ti to," vyplazil som mu jazyk. ,,Dobre, dobre. Ale mám otázku." ,,No daj!" ,,Ľúbiš ju?" Prikývol som. ,,Ja som to vedel, vidno to na tebe," povedal mi môj bromance priateľ. ,,Vážne?" Prikývol. Vošiel som do obývačky, kde Niall a Zayn drtili Fifu na playstatione a Liam s Louisom sedeli spolu so svojími polovičkami. Keby tu bola so mnou. Šiel som do kuchyne a začal sa napchávať. Celý deň som nič nejedol. Keď som sa najedol, šiel som sa umyť. Vysprchovaný som si ľahol do postele. S myšlienkami pri Sare som zaspal.
Ráno ma zobudil mobil. Sara? Stalo sa niečo?
-Haló?-
-Ježíš, ty si spal? Prepáč.-
-O nie, to je v poriadku, deje sa niečo?-
-Ja som sa potrebovala porozprávať, a dúfala som že o 11 a.m budeš hore, ale asi nie, prepáč.-
-V poriadku, tak za hodinku v Starbuckse?-
-Ok, ináč dobré ránko, spachtoš.-
-Haha, ďakujem. Aj tebe dobré ráno. Od kedy si hore?-
-Vieš už o deviatej, slušný ľudia sú už hore.- povedala ironicky.
-No vtipná, ok tak za hodinku.-
-Fájn, čus.- zložila.
Rýchlo som sa umyl, poobliekal a naraňajkoval. ,,Chalani, idem von. Majte sa," odzdravil som im a pobral sa do Starbucks. Uvidím ju, najlepší začiatok dňa. Stál som pred Starbucksom. O pár minút prišla. Jej hnedé vlasy viali vo vetre a šla s Miou.Nad niečim sa zabávali. 'No áno, pán Einstain, keď sa smejú!" Rozlúčila sa s Miou sa prišla ku mne. ,,Ahoj, čakáš už dlho?" ,,Nie, len chvíľku," usmial som sa a otvoril jej dvere. Objednali sme si kávu a pomalým krokom sme sa vybrali do parku. ,,Kedy ideš do školy?" opýtal sa. ,,Asi až nabudúci týždeň, tento týždeň je dosť nabitý a nestíham nič," vysvetlila som mu. ,,Jáj, ináč o čom si sa chcela porozprávať?" opýtal som sa. ,,No vieš, možno to bude znieť divne, ale musím sa ťa to opýtať..."
To wŕŕ.. :D:D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára